Ulice Bratislavy ostali čisté

Kanalizácii v Bratislave nespôsobil Dunaj väčšie problémy

Kanalizačný systém, ktorý má v Bratislave 885 kilometrov, sa skladá z troch samostatných, nezávislých častí, čo je jeho veľká výhoda a pre obyvateľov možno aj šťastie. Na ľavej strane Dunaja jeden systém prepája takmer celú časť Bratislavy, pričom Devín a Devínska Nová Ves fungujú ako ďalší samostatný celok. Rovnako tak nezávisle je zriadený kanalizačný systém v . Každý z nich má svoju samostatnú čistiareň odpadových vôd. Počas nedávneho vysokého vodostavu v Dunaji, ktorým pretekala takmer storočná voda, kanalizačný systém mesta pracoval spoľahlivo. Voda z kanálových „vpustí“ na komunikácie nevyrážala, splašky sa nedostávali na povrch. Iná situácia by nastala, keby sa Dunaj prelial cez ochranné bariéry na ľavostrannom nábreží. Zložitejšia situácia bola v Devíne, ktorý bol sčasti zaplavený. Kanalizácia tam síce fungovala, ale voda nebola prečerpávaná do čistiarne v Devínskej Novej Vsi. Odpad, vzhľadom na vysokú hladinu, Dunaj strhával.

V prípade intenzívneho prieniku vôd na ľavé dunajské nábrežie by však situácia bola iná, hrozilo by zahltenie kanalizácie. V tom prípade by v značnej časti mesta prestala plniť svoj účel a splašky by pravdepodobne vyrazili na povrch. Pracovníci Vodární a kanalizácií Bratislava uvažovali v tých dňoch aj o upchaní kanalizačných otvorov na uliciach, no napokon od toho upustili. Keby bol Dunaj stúpol ešte viac (dosiahol 991 cm) a na niektorých miestach by ochrana pieskovými vrecami neodolala, no prienik by nebol až taký intenzívny, kanalizácia situáciu zvládne. Voda z tejto oblasti mesta sa totiž

nevracia priamo

do Dunaja, čo je prezieravé riešenie. Zberačom je odvádzaná až do povodia Malého Dunaja. Jeho hladina sa dá regulovať nezávisle od prietoku v hlavnom koryte rieky, teda udržať nižšie. Tam sa odpadová, vyčistená voda z mesta bezpečne vypúšťa. Kanalizačný systém v Bratislave má aj tie plusy, že splaškové vody sa po prechode čistiarňami vypúšťajú až na troch miestach. Do spomínaného Malého Dunaja, v Petržalke do „veľkého“ Dunaja a z Devína a Devínskej Novej Vsi ich odvádzajú do rieky Morava. Napríklad Praha takúto výhodu nemá, pretože cez ňu tečie jediná rieka - Vltava a kanalizácia mesta ústi len do nej. Petržalský kanalizačný systém je nový a bezpečný. Keď je Dunaj príliš vysoký, na tamojšej čistiarni odpadových vôd zavrú stavidlá a vyčistenú vodu do rieky odvedú

ponad hrádzu

pomocou čerpadiel. Ako nám povedal vedúci prevádzkovej správy kanalizácií VaK Bratislava Jaroslav Grič, zvládnutie povodňovej situácie však neznamenalo, že počas takmer desať metrov vysokej hladiny Dunaja by mali „pokojný život“. Viaceré objekty museli mať pod kontrolou 24 hodín denne. „Dovtedy sme mali odskúšanú hladinu Dunaja do úrovne 8,5 metra. Také vodostavy už boli, máme záznamy, ako sa systémy pri nich správali, ale súčasnú situáciu sme ešte nemali odskúšanú.“ Kanalizačná sieť na pravom brehu Dunaja nie je ešte celkom dokončená. V súčasnosti sa na ňu napájajú aj obce Rusovce, Jarovce a buduje sa aj prepojenie Čunova. Raritou petržalského kanalizačného systému je „cezhraničná spolupráca“, ktorá začala fungovať ešte za socializmu. Na čistiareň v Petržalke je napojených

päť rakúskych

obcí v priľahlom pohraničí. Sú totiž na území, ktoré prirodzene gravituje na naše územie. Napríklad obec Kittsee je k nám odkanalizovaná už od roku 1967. Funguje to na základe riadnych zmlúv. Do roku 1954 boli s kanalizáciou v Bratislave problémy. Vtedy kanalizačný systém končil na Košickej ulici v zimnom prístave. Tam bola prečerpávacia stanica, ale pri príliš vysokých hladinách Dunaja spôsob prečerpávania nevyhovoval. Bývali problémy, a to až na hranici katastrofy. V uvedenom roku vznikla takáto situácia, systém bol zahltený vodou a odpad vyrazil do ulíc. Na základe neskoršieho územného plánu mesta bol v roku 1979 spracovaný generel kanalizácie. Následne vybudovali nový nosný zberač, ktorý je teraz chrbticou celého systému a končí sa až pod televíznou vežou na Kamzíku. Gravitáciou zbiera dažďové a splaškové vody z ľavobrežnej strany mesta. Každé z jeho zdvojených potrubí má priemer 2600 milimetrov a ústi vo

Vladimír Turanský