Lepšie predvídať povodne

Nový varovný a predpovedný systém stále len na papieri

V týchto dňoch sa z hydrometeorologického hľadiska uzatvára vážna augustová povodňová situácia na našom úseku Dunaja. Podľa predbežných výsledkov, z ktorých tzv. merná krivka vývoja jeho hladiny musí byť v rámci spolupráce ešte odsúhlasená aj rakúskou hydrologickou službou, pri kulminačnom stave 991 cm tieklo v koryte rieky v Bratislave 10 370 kubických metrov vody za sekundu. Zdá sa však, že tieto čísla definitívne vojdú do historických tabuliek. Uvedený kulminačný prietok je v novodobej histórii najvýznamnejších povodní a povodňových situácií na Dunaji v Bratislave v poradí až tretí. V roku 1899 pretekalo mestom 10 870 kubických metrov za sekundu a v roku 1954 presne 10 400. Čo sa však týka výšky hladiny, tá bola teraz v auguste vzhľadom na vývoj dna koryta rieky najvyššia. Podľa zachovaných záznamov a pamiatok na hornom Dunaji bolo predtým ešte šesť až sedem povodní väčších ako po roku 1899. Za vôbec najrozsiahlejšiu sa považuje povodeň

v roku 1501,

ktorej kulminačný prietok vo Viedni odhaduje rakúska hydrologická služba na 14 000 kubíkov. Aj augustová povodňová situácia vznikla z dôvodu straty retenčných (akumulačných) schopností povodí tokov, teda v možnostiach pôdy zachytiť vlahu a nedopustiť jej kumuláciu v korytách riek. Preto sme sa spýtali generálneho riaditeľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ing. Štefana Škulca, či meteorológovia dokážu sledovať práve vývoj retenčných možností kritických území, a tak predpovedať vznik povodní. „Áno, ale na rozdiel od doterajšej praxe to predpokladá vybudovať predpovedný systém, ktorý by vzal do úvahy širšie súvislosti. Dokázal by zhromaždiť potrebné informácie, vyhodnotiť ich a na základe toho predpovedať. Toto je jedna z myšlienok systému Povapsys (tento povodňový varovný a predpovedný hydrometeorologický systém by sa mal budovať na Slovensku, no vláda doteraz nevyčlenila naň financie - pozn. autor), ktorý

by sme chceli

realizovať na území Slovenska. Infraštruktúru varovania obyvateľov však nemôžeme vytvárať, to je už vecou iných zložiek, napríklad civilnej ochrany. Keď sa to zoberie v širšom meradle, takéto názory sa objavujú aj v Európe. Som presvedčený, že v budúcich rokoch by sa mohol takýto systém zriadiť.“ Zaujímalo nás tiež, či sa dá retenčná schopnosť povodí tokov sledovať z vesmíru, podobne ako sa dajú družicami objaviť zdroje nerastných surovín a iné „parametre“ planéty. „To je otázka pre špecialistov a spôsobu spracovania výstupov z družíc. Družica novej generácie MSG (Meteosat Second Generation), ktorá bude práve zajtra raketou Ariane 5 vynesená zo strediska Kourou vo Francúzskej Guayane, má podľa mňa možnosti, na ktoré sa pýtate. To sú cesty, ktorými sa to bude v Európe a verím, že aj u nás vyvíjať. Koncovkou by potom mali byť rozpracovanejšie, účelnejšie predpovede.“ Riaditeľ SHMÚ hovorí, že existujú názory, podľa ktorých by sa

mali každý deň

poskytovať médiám informácie o varovaní pred zrážkami. „Bola by to však príliš jednostranná informácia. Pravdepodobne, keď by sa to s varovaniami prehnalo, tak by obyvatelia mohli znecitlivieť, prestali by to vnímať a varovania by nesplnili pôvodný účel. Otázka varovaní je oblasť, v ktorej treba premyslieť nové koncepcie a zaviesť ich do praxe. Zrážky však nie sú finálnym produktom, ktorý nás zaujíma. Sú, samozrejme, dôležité pre poľnohospodárov, záhradkárov a podobne, ale v súvislosti s povodňami nás začnú zaujímať až v celkovom kontexte vývoja situácie,“ povedal nám riaditeľ SHMÚ. Ústav má svoju predpovednú povodňovú službu. Jeho hydrológovia o. i. sledujú 79 vodomerných staníc na väčších tokoch. Pripravujú predpoveď hydrologickej situácie na 24 hodín. Informácie z predpovednej povodňovej služby idú na ministerstvá pôdohospodárstva, životného prostredia, vnútra a obrany. Dostáva ich aj Štátna plavebná správa, Vodohospodárska výstavba, podniky vodární a kanalizácií, Slovnaft, viaceré informačné médiá a ďalší zmluvní partneri vrátane hydrologických centier v zahraničí.

Vladimír Turanský