Ani kilometer novej diaľnice

Už je po vojne, tak sa začínajú vynárať generáli s radami

Aké jednoduché je byť po vojne generálom. Ako ľahko sa mudruje o tom, čo majú urobiť tí druhí, samozrejme, lepšie a viac. Vláda na stredajšom zasadnutí sa postavila do úlohy spomínaného generála a „rozdávala“ rozumy. Budem konkrétny. Stavebná produkcia dosiahla v uplynulom roku, tak ako aj po jej iné roky, približne 70 - 74 mld. Sk. Dzurindov kabinet však v návrhu strategických zámerov a tendencií vývoja stavebníctva „múdro“ odkázal nástupcovi, že do roku 2010 by sa malo u nás ročne investovať 200 mld. Sk. Aká škoda, že takúto stratégiu neprijala a neriadila sa ňou už v roku 1998. Boli by sme určite s našou ekonomikou ďalej a nepotácali sa na pokraji ekonomického krachu. O investičnej politike súčasnej vlády svedčia totiž čísla. Ani jeden rok nevyčlenila dostatok prostriedkov nielen na dokončovanie rozostavaných a potrebných stavieb, ale ani na rozvojové investičné zámery. Podobný odkaz budúcej vláde nechala súčasná garnitúra i v oblasti výstavby diaľnic. Citujem z vládnej správy: „Aby sa udržalo tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v takom rozsahu, ako ho definuje diaľničný program schválený vládou SR vo februári minulého roka, bude naň treba uvoľniť v horizonte roku 2006 nie pôvodne kalkulovaných 49,5 mld. Sk, ale o 9,69 mld. Sk viac. Na budúci rok počítal program s prostriedkami v objeme 10,9 mld. Sk, po navýšení so zdrojmi na úrovni 13,2 mld. Sk.“ Citovaná informácia má viac chýb. Predovšetkým treba poopraviť zvrat, „aby sa udržalo tempo výstavby diaľnic“, pretože žiadne tempo výstavby sa totiž nekonalo, veď vláda na návrh exministerky B. Schmögnerovej zmrazila budovanie diaľničnej siete. Štatistika je neúprosná, za uplynulé štyri roky sa doteraz nepostavil ani jeden kilometer nového diaľničného úseku a ledva sa dokončilo 40 km z rozostavaných 80 kilometrov ešte za minulej vlády. Ekonomické prepočty potvrdzujú, že z každej investovanej koruny na diaľniciach sa 40 halierov okamžite vracia do štátneho rozpočtu. Na stavbách participovalo množstvo ľudí, fungovali pomocné činnosti ako napríklad kameňolomy, obaľovačky, vytvárali sa tisíce pracovných príležitostí atď. Vláda radšej obetovala stovky miliónov korún na zakonzervovanie stavieb, než by ich zmysluplne venovala na výstavbu. Skúsenosti z uplynulých rokov potvrdili, že výstavba diaľnic má priamy pozitívny vplyv na oživenie regiónu ako celku. Nové úseky, ktoré sa mali stavať za fungovania súčasnej vlády, sa buď odsunuli na budúci rok, alebo šalamúnsky sa určil začiatok výstavby až po voľbách. V období február 2001 až máj 2002 nebola z pôvodne plánovaných stavieb začatá výstavba napríklad na úsekoch: D2 Bratislava, Lamačská cesta - Staré Grunty; D1 Bratislava, Viedenská cesta - Prístavný most; R4 Košice, Križovatka Prešovská - Sečovská, II. a III. etapa; R1 Rudno - Žarnovica. V stanovenom termíne neboli ukončené dva infraštrukturálne objekty: diaľničný privádzač Prešov - západ a D3 Čadca - obchvat atď. Aj tržby za prvý polrok 2002 sú opäť o 1,4 % nižšie než v rovnakom období minulého roka. Pritom odborníci tvrdia, že bez rozvoja stavebníctva stagnuje rozvoj celej ekonomiky.

Jozef Kunik