Nemecký model

Myšlienka založenia stavebnej sporiteľne v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy vznikla po úprave legislatívnych noriem v Nemecku, keď od januára 1991 mohli nemecké stavebné sporiteľne zakladať dcérske spoločnosti v zahraničí. Tento krok sme urobili až po dôkladnej, viac ako 1,5-ročnej príprave koncom roku 1992. Každé rozhodnutie o budúcom investovaní sprevádzajú dôkladné analýzy o existujúcom trhu. Tak to bolo aj v prípade prípravy vstupu našej Bausparkasse Schwäbisch Hall AG na Slovensko, z ktorého sme dostali informácie, že bytová výstavba po bývalom „socialistickom budovateľskom boome“ začína stagnovať predovšetkým pre nedostatok finančných zdrojov. Občan, bez akejkoľvek pomoci od štátu, sa po roku 1990 musel začať starať o vlastnú strechu nad hlavou sám. V západnej Európe existoval náš model na riešenie financovania bývania, ktorý bol niekoľko desaťročí úspešne overený a osvedčil sa nielen u nás v Nemecku. Tento model stavebného sporenia svojimi prednosťami a serióznosťou pritiahol a presvedčil aj slovenského občana. Podstatou systému stavebného sporenia je, že na zabezpečenie financovania výstavby alebo obnovy bývania stačí nasporiť len určitú sumu peňazí, ku ktorej stavebná sporiteľňa pripíše sporiteľovi štátnu prémiu a úroky a zvyšnú časť financií si môže sporiteľ požičať zo stavebnej sporiteľne formou výhodného stavebného úveru. Práve pri štátnej prémii je potrebné vyzdvihnúť prístup slovenskej vlády a parlamentu v roku 1992 pri schvaľovaní zákona o stavebnom sporení, ako aj stanovovaní výšky štátnej prémie a vyčlenení financií na ňu zo štátneho rozpočtu. Dôležitým argumentom bolo, že klient sporiteľne môže realizovať vlastné bývanie už po niekoľkých rokoch a následne splácať dlhodobý stavebný úver (9 až 17 rokov v závislosti od zvolenej tarify stavebného sporenia). Takýto princíp financovania vlastnej realizácie bytu, resp. domu sa klientom javil po predchádzajúcich systémoch prideľovania bytov za socializmu ako veľmi spravodlivý a po roku 1992 jediný dostupný. Na druhej strane náš budúci akcionár zo Slovenska, vtedajšia Slovenská štátna sporiteľňa, š. p. ú., nás presvedčil, že Slováci majú k bývaniu osobitý vzťah a považujú ho za prioritu. A keďže bývalá ČSFR mala z okolitých krajín stabilnú a pomerne nízku infláciu, rozhodnutie o vzniku Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., prvej v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy, bolo na ceste.

Neľahká cesta

Prvá stavebná sporiteľňa (PSS), a. s., špecializovaná banka na podporu výstavby bývania, bola založená podľa samostatného zákona 15. októbra 1992, ešte za existencie federálneho Československa. Začala pôsobiť 16. novembra toho istého roka ako prvá svojho druhu v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy, čím sa stala priekopníkom stavebného sporenia v tomto regióne. Vznikom PSS došlo k spojeniu troch renomovaných, solídnych a silných partnerov - slovenskej Slovenskej sporiteľne, a. s., s 35-percentným podielom na základnom imaní, nemeckej Bausparkasse Schwäbisch Hall AG a rakúskej Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsges. m. b. H., Wien, obe zhodne s podielom na základnom imaní 32,5 %.

Napriek rozdeleniu Československa a osamostatneniu sa Slovenska takmer vzápätí po vzniku PSS, neprestali jej zahraniční akcionári dôverovať životaschopnosti stavebného sporenia na teritóriu Slovenska a zotrvali v spoločnom podniku. Začiatky činnosti PSS neboli jednoduché. Know-how prebrala z nemeckého modelu a celý systém sa modifikoval vzhľadom na ekonomické a sociálne podmienky na Slovensku. Aj vnímanie takéhoto produktu v štáte, kde vyše 40 rokov bývanie v podstate zabezpečoval štát, v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi, Nemeckom alebo Rakúskom, kde stavebné sporenie pôsobí viac ako 70 rokov, bolo iné. Tejto situácii na trhu sa musela prispôsobiť aj PSS. Budúcemu úspechu na Slovensku predchádzala permanentná, pionierska, osvetová práca. PSS ako priekopník vyvíjala a dodnes stále iniciuje legislatívne návrhy i napriek tomu, že na trhu existujú už ďalšie dve stavebné sporiteľne.

V záujme vytvorenia dostatočnej dôvery v nový systém stavebného sporenia na území Slovenska sme museli predložiť vláde, parlamentu aj občanom celý systém záruk, že naše výsledky budú v súlade s deklarovanými zámermi a cieľmi. Súčasne sme museli presvedčiť, že naše pôsobenie na trhu bude dlhodobé a všestranne efektívne. Najťažšie z tohto hľadiska boli najmä prvé roky existencie PSS, keď sa postupne kumulovali finančné zdroje sporiteľov, a preto sa ešte nemohli dostaviť predpokladané efekty. V tom období sme postupne začali vytvárať sieť našich krajských pobočiek a obchodných zastúpení, na pleciach ktorých bolo podstatné bremeno kontaktu s klientmi. A o tom, že sme všetko zvládli na jednotku, svedčí skutočnosť, že niektoré skúsenosti zo zavádzania stavebného sporenia sa využili aj pri kreovaní hypotekárneho bankovníctva v SR. Nedá mi nespomenúť, že všetky okolité krajiny zavádzali stavebné sporenie práve na základe úspešného etablovania sa PSS na slovenskom trhu.

Verím, že za uplynulé desaťročie sme aj tých najväčších neprajníkov presvedčili o nevyhnutnosti existencie stavebného sporenia a o nevyhnutnosti podporovať tento systém. O pozitívach stavebného sporenia svedčia nielen výsledky pri financovaní bytovej výstavby občanmi, ale aj jeho prínosy pre štát. Okrem financovania výstavby, opráv a údržby bytového fondu sú významné efekty súvisiace s rastom zamestnanosti a daňovými príjmami.

Väčšina zdrojov

Prvá stavebná sporiteľňa zaviedla v uplynulých desiatich rokoch pôsobenia na Slovensku stavebné sporenie na vysokej profesionálnej úrovni, o čom svedčia aj výsledky vo financovaní bývania. Počtom vyše 185 000 medziúverov a stavebných úverov poskytnutých do konca prvého polroku 2002 v objeme takmer 46,3 mld. Sk a celkovo poskytnutými prostriedkami do bytovej výstavby ku koncu júna 2002 vo výške 73,3 mld. Sk predstavuje PSS najvýznamnejší pilier bytovej výstavby, obnovy a rekonštrukcie bytových domov na Slovensku (celkovo išlo za uplynulých desať rokov do bytovej výstavby v SR asi 124 mld. Sk prostredníctvom stavebných sporiteľní, hypotekárnych bánk a Štátneho fondu rozvoja bývania). Znamená to, že len zo stavebného sporenia cez PSS bolo v uplynulých rokoch na Slovensku financovaných až 60 % všetkých investícii do renovácie a výstavby bytového fondu. Z toho na obnovu a údržbu bytových domov bolo vyplatených vyše 33 mld. Sk, na novú bytovú výstavbu poskytla PSS viac ako 17,5 mld. Sk a na kúpu bytu alebo domu takmer 21 mld. Sk.

Dosiahnutými výsledkami sa v roku 2001 zaradila PSS na šieste miesto medzi európskymi stavebnými sporiteľňami. PSS bola prvou stavebnou sporiteľňou z postkomunistických krajín, ktorú prijali do Európskeho združenia stavebných sporiteľní už v roku 1993 ako pozorovateľa a v roku 1996 ako riadneho člena. Priaznivé hospodárske výsledky zaradili PSS už dlhodobo medzi najúspešnejšie spoločnosti v rámci bankového sektora na Slovensku. A tieto výsledky ma stále presviedčajú, že v zmysle svojich predsavzatí som splnil svoje poslanie tu na Slovensku.

Európske skúsenosti

Za viac ako desať rokov pôsobenia na území Slovenska som mal dostatok možností spoznať Slovákov nielen ako klientov stavebného sporenia, ale ako kultúrnych a serióznych ľudí. Teší ma, že Slováci ma prijali ako skúseného partnera a že moje myslenie sa teraz tak trochu stalo aj súčasťou ich myslenia. Veď práve poznanie túžob i ambícii slovenských občanov mi pomohlo úspešne transformovať náš nemecký model stavebného sporenia na Slovensku vrátane vytvorenia podmienok na financovanie bývania. Napriek tomu, že koncom roka ukončím svoje pôsobenie na Slovensku, naďalej chcem byť nápomocný svojimi radami. Tie odovzdávam aj v Maďarsku, kde pôsobím ako tzv. externý člen predstavenstva stavebnej sporiteľne Fundamenta.

Napriek pozitívnym výsledkom našej banky, ktoré z makroekonomického hľadiska znamenajú prínos pre obnovu a výstavbu bytov, tisícky pracovných príležitostí či rozvoj výroby domácich producentov v súvisiacich odvetviach, nemôžem nespomenúť niektoré reštriktívne rozhodnutia vlády v súvislosti so stavebným sporením. Predovšetkým išlo o zásah do systému stavebného sporenia, ktorý sa osvedčil v Nemecku a Rakúsku už po dlhé desaťročia, týkajúci sa zrušenia tzv. priateľských sporiteľov v období rokov 1997 až 1999, čo nám značne skomplikovalo kumuláciu zdrojov fondu stavebného sporenia (výpadok niekoľko miliárd Sk) a odrazilo sa v menšom počte poskytnutých medziúverov. Mrzí ma, že dôsledky takéhoto jednostranného aktu pocítil predovšetkým klient, a táto legislatívna zmena zasiahla priamo do podstaty samotného systému stavebného sporenia.

Zmena podmienok možností využitia nasporených prostriedkov po šiestich rokoch odrádzala klientov od uzatvárania zmlúv. Efektívne pôsobenie systému stavebného sporenia s cieľom financovania bytovej výstavby vyžaduje na poskytnutie jedného stavebného úveru priebežné vklady najmenej 5 - 6 sporiteľov, ktorí nečerpajú stavebný úver, ale ich nasporené prostriedky počas šiestich rokov sú použité práve na stavebné úvery pre klientov stavebnej sporiteľne. Podmienka vymedzujúca prísne účelové použitie nasporených prostriedkov aj po šiestich rokoch sporenia je v systéme tvoriacom dlhodobé zdroje neprijateľná. Našťastie, prišla ďalšia novela zákona o stavebnom sporení, ktorá vrátila na jeseň 1999 do systému možnosť využitia nasporených prostriedkov klientov vrátane štátnej prémie a úrokov po šiestich rokoch sporenia bez obmedzenia.

Takisto nešťastným rozhodnutím bolo opakované znižovanie štátnej prémie bez zohľadnenia inflácie. Znamená to, že pôvodná 40-percentná štátna prémia bola zredukovaná na terajších 25 % a maximálna výška bola znížená zo 6000 Sk na 4000 Sk, čo však pri započítaní inflácie predstavuje približne 25 % kúpnej sily z jej pôvodnej výšky. Pritom ceny nehnuteľností aj stavebných materiálov rastú a rástli viac ako priemerná inflácia. Je potrebné priznať, že vláda má právo regulovať výšku štátnej prémie, predovšetkým z hľadiska vývoja úrokov v bankovom sektore. V prípade nereagovania na tento vývoj by stavebné sporiteľne mohli predstavovať bezkonkurenčne výhodný spôsob investovania na bankovom trhu, čo by nevhodne ovplyvňovalo trh. Na druhej strane zvyšovanie cien a zmena DPH v stavebníctve negatívne ovplyvnili logickú úpravu výšky štátnej prémie a dôsledkom bolo zhoršenie podmienok pre klientov stavebného sporenia z dôvodu zníženia kúpnej hodnoty štátnej podpory poskytovanej vo forme štátnej prémie. V tomto smere možno tak trochu závidieť susednej Českej republike, kde už deväť rokov neboli zmenené podmienky poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu.

Pri príprave každej zmeny je vhodná spolupráca štátnej výkonnej aj zákonodarnej moci s realizačnou sférou, aby vzniknutá zmena nepôsobila v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Môžem konštatovať, že pri väčšine navrhovaných úprav bolo možné konzultovať návrhy s príslušnými ministerstvami a mnohé naše vecné pripomienky boli akceptované, až na zásah do systému v prípade priateľských sporiteľov. Verím, že aj budúce roky prinesú symbiózu záujmov a konania vlády a stavebných sporiteľní v prospech občanov Slovenska.

Záverom chcem podčiarknuť, že rozvoj bytovej výstavby na Slovensku si vyžaduje a bude vyžadovať viaczdrojové financovanie. Som presvedčený, že stavebné sporenie ako rokmi overená a osvedčená metóda získavania dlhodobých zdrojov má veľmi dobrú perspektívu aj v budúcich desaťročiach. Svedčia o tom napokon aj mnohé, nedávno realizované prieskumy v tejto oblasti.

Wolfgang Riemann

člen predstavenstva

PSS, a. s.