Máme aj nadľudí

Peter Kasalovský

V. Mečiar má veriteľa, ktorý, keď chce, vie si zarobiť za deň aj 41 miliónov korún. Expremiér sa však obáva jeho škandalizácie, ak príde ešte pred voľbami prezentovať to, že mu požičal financie na rekonštrukciu súkromnej rezidencie v Trenčianskych Tepliciach. Nech sa však neobáva, pretože človek, ktorý, „keď chce, vie si zarobiť za deň toľko“, čo požičal V. Mečiarovi, nemôže byť z cukru. Keďže vyšetrovateľ sa zmohol doteraz iba na cirkus s jeho predvolávaním, aby vysvetľoval, tak čakajme aj my, veď na splnenie verejného záväzku, že predstaví svojho veriteľa zo zahraničia, mu zostáva dvadsaťtri dní. To znamená, že najneskôr v predvečer volebného moratória by sme mali poznať človeka, ktorý požičal štyridsaťjeden miliónov expremiérovi V. Mečiarovi. Pokiaľ by sa tak nestalo, bol by to z jeho strany krok priam do prepadliska. O všetkom ostatnom je zbytočné uvažovať, a radšej sa tešme na človeka, ktorý, keď požičal, tak musel vedieť, že niekdajší premiér bude mať schopnosť vrátiť požičané, inak povedané, vykázať zisk vo výške predmetnej sumy.

Toľko k vyhláseniam V. Mečiara v závere uplynulého týždňa, v ktorom však vyššiu svietivosť dosiahol nielen osobný lekár, ale spolu s ním aj hovorca prezidenta republiky. Viackrát vypustili do verejnosti podozrenie, resp. špekuláciu, že mohlo dôjsť k biologickému ataku hlavy štátu, či už podávaním neznámej toxickej látky v potrave alebo vďaka palácovej vzduchotechnike. V sobotu bol však prezident SR R. Schuster prepustený z nemocnice do domáceho liečenia, v rovnaký deň prijatý späť s vysokou horúčkou, a, samozrejme, špekuláciám nebol koniec. Verejnosť tak má naďalej dôvod obávať sa, že bezpečnosť prezidenta nie je zabezpečovaná na štandardnej úrovni. Dúfajme, že v momente, keď bolo toto podozrenie vyslovené osobným lekárom, tak začala konať aspoň naša tajná služba. Jej riaditeľ by mal čo najskôr verejnosti oznámiť, že sa už nemusíme obávať neštandardnej ochrany prezidenta republiky. Podozreniu, že došlo k podaniu toxickej látky prezidentovi, sa už na základe oznámenia jeho rodiny venuje dozorujúci prokurátor.

V minulých dňoch už fičala volebná kampaň, ktorá nateraz nevykazuje známky „storočnej vody“. Nekorektností a vzájomných útokov medzi protivníkmi pribúda. Niektoré sú také, že z nich je nielen nevoľno, ale poškodzujú aj duševné zdravie. Voličov v depresii je viac ako dosť a prinajmenej tri

pätiny z nich sú rozčarované, ba až znepokojené z toho, ako sme na tom hospodársky, sociálne a vo vzťahoch k národu a štátu, ale aj v tých rodinných a vôbec medziľudských. To však politici nepripúšťajú, pretože v podstate sú všetci spokojní. Aj taký minister zdravotníctva R. Kováč, ktorý nepociťuje hanbu a zodpovednosť za to, že po týždni nie sú známe príčiny ochorenia prezidenta, a opäť by domácich lekárov - špecialistov mali nahradiť innsbruckí, či dokonca zo Spojených štátov, ktorých promptne ponúkol ich veľvyslanec. Ako sa však cíti neprezidentský občan - poistenec, to predsa nie je vôbec dôležité.

Politici až na niekoľko výnimiek peniaze rátajú prinajmenej v státisícoch, ale častejšie v miliónoch. Považujú sa za vyvolených a takpovediac elitu, ktorá však nie je masami velebená a tobôž milovaná, a navyše stále nechce pochopiť, že sa má lepšie a lepšie. Čo všetko sa dalo urobiť zmysluplné od zmeny režimu, alebo len v posledných štyroch rokoch, to je veľká téma. Nehorekujme však nad premárnenými šancami a nekvalitou života, ktorá sa týka prinajmenej troch pätín obyvateľstva v porovnaní s minulým režimom. To je realita, o ktorú sa pričinili doterajšie vlády, pričom pre tú budúcu zo septembrových volieb pripravili ťažko stráviteľný a nezmeniteľný jedálny lístok. Popri jednotlivých chodoch sa však budeme najťažšie vyrovnávať s ovzduším, ktoré je už dávno toxické politickou aroganciou a neúctou k občanovi ako takému. Lož a potom ešte raz lož na x-tú sa vo väčšej či menšej miere vydáva za pravdu, nech už ide o ktorýkoľvek politický subjekt. A potom sa nečudujme, že čoraz viac tých našich osobných „čarovných zrkadielok“ je domýlených a bez schopnosti oznamovať pravdu či aspoň úprimnú odpoveď na otázku svojich vlastníkov.

Ako občania sme kŕmení s naším tichým a vynucovaným dovolením demagógiou a klamstvami, nadžgávaní nesplniteľnými sľubmi konkrétnych politikov, a zároveň tlačení k múru, pokiaľ ich kritizujeme alebo vyslovíme nedôveru tomu, ako sa správajú v praktickom živote. Máme však takých politikov, akých sme si vypestovali za takmer trinásť rokov, a tak realitu sme povinní vnímať ako spoločné dielo. Jednoznačne platí, že demokracii sa darí vtedy, keď sa udržuje a zvyšuje kvalita života. V nadchádzajúcich voľbách ide naozaj o veľa a nebráňme sa názoru, že sú z tých dôležitejších. Nie však preto, že od ich výsledku je závislá aj pozvánka do NATO a potom možno aj do Európskej únie. Osobitný význam majú preto, že potrebujeme lepšie voliť ako v minulosti a z tej biednej ponuky vybrať to, kde je viac odbornej a ľudskej kvality. Takej, ktorá pošle do nenávratna tých, ktorí vycicali štát natoľko, že je slabý a neschopný poskytovať zázemie jeho obyvateľstvu.

Pre väčšinu obyvateľov je problémom vyrovnať sa s tým, že jestvujú nebotyčné sociálne rozdiely v spoločnosti. Na jednej strane je vyše šesťdesiatosem percent domácností, v ktorých sa žije z mesiaca na mesiac a neraz aj z týždňa na týždeň a ich ľudská pozícia je nesporne nedôstojnou. Väčšinou na ňu nemajú vplyv alebo len minimálny. Iba málo z tých, ktorí sa vyšvihli a na zmene režimu získali vplyv aj majetok, na čo by ostatní smrteľníci museli pracovať od päť do sto životov a možno aj večne, je schopných pociťovať zodpovednosť za veci verejné a vôbec za vývoj spoločnosti. Problém je len v tom, že väčšinou sa mnohí z vyšvihnutých nachádzajú v štádiu, keď si namýšľajú, že „nahor“ mali byť posunovaní už dávno pred svojím narodením. Vytriezvenie ich len čaká, lebo spoločenská úcta nie je už dlhšie len otázkou majetnosti.

Zo štandardných ľudí sa vykľuli nadľudia, z ktorých nemálo potľapkáva po pleciach aj inde spriatelené zahraničie. Neraz priateľské preto, že je to výhodné. Také kreatúry sa tu vyrojili, že aj mafiánske kruhy nemôžu pokojne spávať, či už zo závisti alebo z obáv o svoje pozície. Česť výnimkám, ktorých nie je tak málo, ako sa nám vidí, a pričiňujú sa o zveľaďovanie toho, čo relatívne korektne získali alebo sa k nim „premiestnilo“. A občanovi zo širokej masy už ani nenapadne vzrušovať sa nerovnosťou jedného metra, pričom chtiac-nechtiac prijíma rolu poddaného, ktorý vo svojej domácnosti chce a spravidla vyrieši problémy, ktoré jestvujú aj na celospoločenskej úrovni. Prečo sú na nej neriešiteľné, to už tiež pochopil, a je mu jasné, že ide len v lepšom prípade o neschopnosť riešení a v tom horšom o praobyčajné zlodejstvo.

V nadchádzajúcich parlamentných voľbách ide teda o veľa.

Peter Kasalovský