Jeden odber stojí tisíc Sk

Nepočujeme echo z oddelení hematológie a transfúziológie?

Ak by sme chceli zistiť, koľko krvi nám presne na Slovensku chýba, nemali by sme ľahkú úlohu. Reálny stav je známy v konkrétnych zdravotníckych zariadeniach, no nemáme centrálnu krvnú banku, ktorá by disponovala komplexnými údajmi z celej republiky, prípadne zabezpečovala transport alebo výmenu v čase potreby. Podľa informácií z Kliniky hematológie a transfúziológie FN v Bratislave (kde mimochodom pracuje aj hlavná odborníčka MZ SR pre túto oblasť), každá nemocnica si zabezpečuje krv najmä pre seba, pretože to ide z ich rozpočtu. Problém je aj to, že vlastne nie je stanovená samotná cena krvi. Zložitá situácia by mohla nastať v prípade nejakej katastrofy, no vtedy sú ľudia podľa lekárok zo spomínanej kliniky údajne veľmi vnímaví k výzvam adresovaným darcom. V dnešnom príspevku sme iba naznačili niektoré problémy, k téme sa budeme v našich novinách v týchto dňoch venovať podrobnejšie.

Z nemocníc sa ozývajú výzvy adresované darcom krvi či žiadosť o pomoc pri získavaní konkrétnych krvných skupín. Napriek tomu pomocnú niť u nás prestrihávajú obmedzené finančné zdroje a najnovšie i legislatíva. Pri tom fakty sú jasné: oddelenie hematológie a transfúziológie v Starej Ľubovni malo obdobie, keď museli zrušiť zaužívaný systém a darcov pozývali len podľa nevyhnutnej potreby. Nie že by krv nechýbala, ale financie výrazne obmedzili darcovstvo. Kapacity využívali len na 30 %. Teraz už zmizla z dverí tabuľa o zrušených odberoch z technických príčin a podľa primárky tohto oddelenia MUDr. Valentíny Redajovej sa vrátili k pravidelným týždenným odberom, no zabezpečujú krv najmä pre potreby ich vlastnej nemocnice a na základe dohody pre Národný onkologický ústav. Peniaze obmedzujú bezplatné darcovstvo krvi aj na Orave, tu je najväčším problémom zabezpečenie dostatočného počtu setov na špeciálne virologické vyšetrenia darovanej krvi a ďalšieho materiálu. Jeden odber stojí totiž celkovo takmer 1000 Sk. V minulosti pomáhali z oddelenia hematológie a transfúziológie v Dolnom Kubíne aj iným väčším nemocniciam, kde uskutočňujú zložitejšie operácie. Financie pomocnú niť prestrihli. Vedúca laborantka Jarmila Mrišková uviedla, že darcov je vzhľadom na dovolenkové obdobie menej, ale aj tak „idú na doraz“. Podobné ekonomické problémy v regióne Oravy má aj druhé HTO v trstenskej nemocnici, no

najhoršia situácia

s vyšetrovacími setmi býva na jar a v jeseni. Na Klinike hematológie a transfúziológie v Bratislave na Partizánskej ulici dokážu zabezpečiť odbery krvi denne, MUDr. Klára Sviteková uviedla, že v prípade príchodu darcov na autobusoch sa s nimi vopred dohodnú, no vážny problém by nastal v prípade nejakej mimoriadnej situácie. Rezervy nemajú. Prečo je to tak? MUDr. Eva Fehérvízyová, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre hematológiu a transfúziológiu pre Hospodársky denník okrem iného uviedla, že „návrhy na riešenie situácie v transfúznej službe na Slovensku zostávajú viac ako desať rokov bez primeraného ohlasu kompetentných orgánov, teda ministerstva zdravotníctva a zdravotných poisťovní. V súčasnosti sa transfúzna služba u nás nachádza už niekoľko rokov v kritickej situácii, ktorá sa v poslednom roku vyhrotila natoľko, že je vážne

ohrozená úroveň

hemoterapie z kvalitatívnej a najmä kvantitatívnej stránky. Príčin je niekoľko. Predovšetkým je to celková situácia v zdravotníctve, ale aj to, že sa nerealizovali návrhy transfúziológov. Ide predovšetkým o vyriešenie ekonomických vzťahov pri produkcii a klinickom využití krvných prípravkov a vyriešenie adekvátneho komplexného spracovania plazmy frakcionáciou. Problémom zostáva, že darcovia sú v súčasnej situácii na niektorých pracoviskách odmietaní, iné pracoviská ustavične vyzývajú darcov, aby im pomohli a prišli darovať krv. Akokoľvek, všetky pracoviská sú stále v strese, či budú mať dostatok vakov a reagencií na odbery a spracovanie krvi a napokon nie je výnimkou, že darcov musia odmietnuť, pretože krv nemajú do čoho odobrať a čím vyšetriť. Pacienti čakajú na operácie pre nedostatok krvných prípravkov, každá mimoriadna situácia by

priniesla riziko,

že nebude transfúzia alebo sa podá krv bez povinného vyšetrenia (dosiaľ sa tak u nás nedeje). A pritom uplatnenie princípu návratnosti nákladov, čo transfúzne oddelenie vloží do produkcie krvného prípravku, to mu jeho odberateľ zaplatí v jeho cene, by situáciu vyriešilo. Improvizované bodovanie, ku ktorému boli donútení pracovníci transfúznych oddelení, je úplný paradox. Laboratórne vyšetrenia krvných prípravkov sa vykazujú poisťovni zdravého darcu. Väčšina výkonov spojených s odberom, spracovaním a skladovaním krvných prípravkov však nie je zaradená v bodovníku a nemôžu sa teda ani vykazovať vôbec. Situáciu ešte zhoršila platnosť nového Zákonníka práce, ktorý na jednej strane dáva darcom právo na deň plateného voľna, na druhej strane dáva právo zamestnávateľom žiadať od zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa darca podrobil odberu krvi,

refundáciu mzdy,

čo je ďalšou finančnou záťažou pre nemocnice s transfúznym oddelením. Riešením by bolo navýšenie ceny krvných prípravkov o priemernú mzdu v SR, o čo som žiadala ministerstvo zdravotníctva. Zatiaľ som nedostala k tejto žiadosti stanovisko. Fungovanie transfúznej služby a udržanie prijateľnej úrovne kvality a bezpečnosti hemoterapie je v súčasnosti na Slovensku výsledkom maximálnej snahy a vypätia pracovníkov transfúznej služby pracujúcich v sústavnom strese, ako aj výsledkom kolegiálnej solidarity s lekármi, ktorí transfúzie podávajú a predovšetkým výsledkom zodpovednosti voči chorým, ktorí sú odkázaní na hemoterapiu.“ Nuž toľko hlavná odborníčka MZ SR. MUDr. Klára Sviteková mi prezradila, že už dostali žiadosti o preplatenie mzdy zamestnávateľov darcov, ktorý zastávajú ekonomicky výrazne ohodnotené posty. Všetky žiadosti poslali na ekonomické oddelenie nemocnice. Ako si s touto situáciou v insolventných zdravotníckych zariadeniach poradia, ukáže čas. Vo vyspelých civilizovaných krajinách často refundácie mzdy zamestnávatelia nežiadajú. Niektorí naši darcovia prichádzajú vo svojom voľnom čase alebo po nočnej zmene. Ak sa nič nezmení, zostanú nám iba

vojaci a študenti,

prípadne nezamestnaní. Z tej poslednej skupiny odborníci veľa radosti nemajú, zo zdravotného hľadiska je často riziková. A zdravie našej študentskej populácie nie je tiež vždy najlepšie. Jedna z posledných akcií, ktorú organizoval Slovenský červený kríž, upozornila na zhoršujúci sa zdravotný stav mladých. Vyše 101 prvodarcov v Košiciach museli vyradiť zo zdravotných dôvodov, zarážajúci bol veľký počet tých, ktorí mali málo červených krviniek. Ide o prípady, kde je darcovstvo krvi bezpredmetné.

Ľudmila Koníková