Závidím dravcom

Peter Kasalovský

Popri nadávkach až urážkach jednotlivých autorov a neraz celej redakcie inkasujem občas aj mierne uznanie za obsah týchto novín. Je zákonité, že v predvolebnom čase pribúda podnetov, ktoré sú vlastne žiadosťami na prezentáciu ľudí z politiky. Nielen priaznivú, ale aj, a to takmer rovným dielom, sa žiadajú po telefóne, resp. mailom dehonestujúce materiály na adresu konkrétnych strán a osôb. Dehonestujúce preto, lebo tipy, ktoré dostávame, sú síce zaujímavé, ale väčšinou nevyužiteľné. Ide o také prípady, ktorým sa venujú orgány činné v trestnom konaní.

Redakcia Hd nie je takým pracoviskom, ktoré by chcelo nahrádzať akýchkoľvek policajtov, vyšetrovateľov či prokurátorov a sudcov všetkých stupňov, tobôž nie filiálkou Slovenskej informačnej služby alebo NBÚ, alebo zahraničnej agentúry. Zdôrazňujem to, lebo niektoré médiá majú k dispozícii a používajú také informácie, ktoré naznačujú, že „to“ spojenie nie je vôbec vylúčené. V celom rade prípadov sa dostanú k informáciám, ktoré potom publikujú bez ohľadu na to, že tak porušujú viaceré zákony a do postavenia „mimo hry“ vystavujú aj princípy našej ústavnosti.

Netvrdím, že nemáme celý rad takých informácií. Ak však chceme, a my chceme v tomto štáte poriadok a zákonnosť, tak ich považujem maximálne za orientačný materiál. Desať rokov odmietam snahy, aby sa publikovali informácie, ktoré sú neoveriteľné, a teda mimo rámec serióznosti. Mnohokrát som sa presvedčil, že také informácie sú vypustené záujmovými skupinami do verejnosti preto, aby pôsobili nátlakovo až likvidačne proti ich konkurentom. Potom sa vyrábajú aj verdikty o stopercentnej vine, ale aj ľudskej zvrátenosti naznačených

Nikdy nebudem súhlasiť s publikovaním materiálov, ktoré by sa opierali o balónikové informácie z policajných pracovísk či prokuratúry. Predchádzajúce generácie, ale aj tá moja narodená do druhej polovice minulého storočia, majú s takýmito praktikami neblahé a v celom rade prípadov až tragické skúsenosti. Nehovoriac už o tých ľuďoch a ich rodinách, ktorých sa priamo dotkli. Ide nielen o obdobie pred 1989. rokom, ale aj o to, v ktorom žijeme. Pri mojom odmietaní je dôležité, že mám nadmieru negatívnych poznatkov o nefunkčnosti práva.

Vôbec nie je dôležité, čo si o niektorých kauzách myslím ja a moji spolupracovníci. Vrátane tých, ktoré sľubovala pred štyrmi rokmi ukončiť vo veľmi krátkom termíne terajšia vládna garnitúra. Keď budú tieto prípady pred súdnym senátom a ich pojednávania verejnosti prístupné, tak sa im budeme venovať. Aj detailne, ale vždy v súlade s príslušnými zákonnými normami a Ústavou SR. Prezumpcia neviny je svätý princíp, a nič na ňom nemení pomalosť, resp. nekonanie a neraz aj neschopnosť orgánov činných v trestnom konaní urobiť zadosť Spravodlivosti.

Bezvýhradne súhlasím s mnohými čitateľmi v tom, že jednou z prioritných úloh „novej spoločnosti“ a budúcej vlády je, aby sa právo stalo vo väčšej miere právom a, samozrejme, aby trestné činy mali za následok tresty. Majúc na pamäti známe: Do roka a do dňa! V právnom štáte budeme až vtedy, keď politici a ich „mediálni pomocníci“, ale aj najrôznejší novinári prestanú z pozície polobohov vynášať a šíriť svoje rozsudky o vine v konkrétnych prípadoch. Nateraz však môžeme závidieť takým vlkom, hyenám a ďalším dravcom, ako rešpektujú zákony prírody.

Kto by si dovolil z politikov a vôbec z dotknutých a médiami priam lynčovaných vzpriečiť sa, ale aj sa domáhať súdnou cestou nápravy?! Dnes je súdna cesta taká zaťatá, že je najschodnejšia iba pre tých, ktorí majú aspoň dosť času a financií. A obyčajní ľudkovia sa môžu obrátiť akurát k svojmu bohu.

Peter Kasalovský