Ekonomika po voľbách...

Pohľad na ukazovatele makroekonomického vývoja SR jasne naznačuje, že v predvolebných sľuboch a následne v ich napĺňaní sa ide iba po povrchu. Prakticky od začiatku transformácie. Kým v krajinách EÚ i v ďalších vyspelých štátoch sveta už dávno pochopili, že treba s predstihom desiatich, dvadsiatich rokov plánovať vývoj (robia to i veľké spoločnosti, napríklad v plynárenstve), v SR vládnuca garnitúra len na základe sľubov vždy vhupne do riadenia ekonomiky, a namiesto žiaducich krokov sa začína s daným stavom zoznamovať. Potom nečudo, že sa darí iba zrátať očakávania príjmov a výdavkov a dúfať, že to niekde nebuchne, aby sa schodok rozpočtu výrazne nezväčšoval. Pritom práve z podnikateľského prostredia v SR sa ozývajú hlasy, najmenej osem rokov, aby sa vytvorila národná stratégia, ktorá dá odpoveď na otázku, čo treba robiť, aby sme dosiahli v jednotlivých ukazovateľoch želaný efekt. A to nielen v ekonomike, ale aj vo vzdelanosti, v zlepšovaní zdravotného stavu obyvateľov a pod. Takáto stratégia (reagujúca aj na plusy a mínusy očakávaného prijatia SR do EÚ) by mala byť odsúhlasená parlamentom a voliči by pri voľbách vedeli posúdiť, do akej miery sa končiaca vládna garnitúra priblížila stanoveným cieľom.

Hoci myšlienku stratégie už pred dvoma rokmi podporil aj prezident SR, zostalo len pri proklamácii. Vznikajúce čiastkové politiky (priemyselná, energetická...) neakceptovali názory podnikateľov či ľudí, ktorých sa bude najviac týkať. Navyše im chýbalo prepojenie na ostatné oblasti a opäť vyčíslenie efektov jednotlivých navrhovaných opatrení. V danej situácii sa po viacerých márnych pokusoch opäť podnikatelia chytili iniciatívy - ZPZ, SOPK, AZZZ. Aj keď dali na papier určitú víziu hospodárskeho rozvoja (čo treba urobiť pre to, aby sa oneskorená reštrukturalizácia priemyslu predsa len konečne rozbehla, aby sa zabrzdil rast druhotnej platobnej neschopnosti, znížila nezamestnanosť...), no pred voľbami sa už ťažko začne plniť. A po voľbách stojí zasa otáznik. Vzhľadom na uvedené fakty je dosť logické, že potrebné zmeny v energetike a najmä v oblasti ochrany životného prostredia je ťažko uskutočniť. Vyžadujú si systémové opatrenia, ktorých návrhy dosiaľ vždy stroskotali na postojoch MF SR. Prečo?

Presne pre uvedený postoj kompetentných - tu tento rok môžem ubrať len toľko, a tu zasa môžem dať len toľko. Žiaľ, nikto dosiaľ nezrátal, čo by po troch, piatich, desiatich rokoch priniesla podpora stredných a malých podnikateľov v životnom prostredí (ale aj výraznejšia podpora celého stavu malých podnikateľov), koľko nezamestnaných by našlo prácu pri využívaní alternatívnych zdrojov energie, pri všetkých investíciách do životného prostredia. Keďže do roku 2035 sa bude musieť investovať do ochrany životného prostredia asi 440 mld. Sk (vrátane prevádzkových nákladov) a väčšina investičného bremena zostane na pleciach podnikateľov a samospráv, je nevyhnutné rozhýbať ich aktivity. No pravidlo cukru a biča sa neuplatňuje. Systém stojaci na sankcionovaní, čiže trestaní za porušenie zákonov, nie je stimulujúci. Najmä ak kontrolné mechanizmy sú „zámerne“ poddimenzované a nedostatočne vybavené potrebnou technikou. Rovnako treba dotiahnuť aj otázku starých ekologických dlhov, ktorá je doslova časovanou bombou vo viacerých oblastiach - voda, ovzdušie, pôda.

Pokiaľ ide o energetiku, po desiatich rokoch treba výraznejšie podporiť racionalizačné opatrenia, lebo energetická náročnosť je v SR naozaj alarmujúca. Navyše treba vziať zodpovednosť za mochovské bloky - 3. a 4. a seriózne prehodnotiť predčasné odstavenie V-1. No v čase, keď existujúce zdroje (ešte mladý fond likvidácie rádioaktívnych zariadení) ešte nemá dostatok zdrojov na to, aby deklaroval, že sa postará o tzv. zadný palivový cyklus (riešenie vyhorených článkov i likvidácie „atómky“ po lehote jej životnosti), je predsa nezmysel, aby vláda odmietla dať na dostavbu elektrárne v Mochovciach garanciu. Investori totiž existujú, len nemôžu preberať zodpovednosť za to, že sa v SR dosiaľ neurobili potrebné kroky pri riešení problematiky zadného palivového cyklu.

Zdena Rabayová