Dovidieť aj za „biely dom“

Po desiatich rokoch slovenský priemysel opäť na začiatku

Pol milióna ľudí bez práce dokazuje, že doterajšia expanzívna rozpočtová politika štátu nie je schopná riešiť problém nezamestnanosti z dlhodobého hľadiska. Je najvyšší čas si uvedomiť, že za úverové financovanie krátkodobo vysokého tempa ekonomického rastu je potrebné platiť vysokú cenu v podobe neúmerného daňového zaťaženia. Ním totiž vláda financuje splácanie úrokov. Žiaľ, doteraz sa snažili robiť priemyselnú politiku u nás zväčša len salónni ekonómi, ktorí si síce problematiku po nociach vzorne či lajdácky naštudovali, no v živote sa vo fabrike dostali najviac po administratívnu budovu, tzv. "biely dom" Výsledkom je, že po desiatich rokoch „transformácie“ stojí priemysel takmer tam, kde bol na začiatku. Odborníci sa zhodujú v názore, že priemysel treba operovať, a to nie je lacný špás. Pritom na zásadné ozdravenie priemyselných podnikov neexistujú nijaké krátkodobé, rýchle a lacné riešenia. Preto Združenie priemyselných zväzov SR získava na svoju stranu čoraz viac vrcholových manažérov, prívržencov z výrobnej praxe, v očiach ktorých absentuje zásadná, na 10 až 15 rokov koncipovaná priemyselná politika ako súčasť strategického smerovania hospodárstva Slovenska. Ani nová vláda však nebude mať k dispozícii taký finančný balík, aby bolo možné okamžite vytvoriť nové zvlášť dlhodobo udržateľné pracovné miesta. Základný štartovací krok preto vidí prof. Ing. Peter Baláž, vedúci Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, v presmerovaní výrobných faktorov (kapitálu, pracovných síl, technológií) z neefektívnych nadbytočných kapacít do nových oblastí - vzhľadom na celosvetový globálny kontext. Príkladom môže byť doterajšie pôsobenie veľkých hráčov na slovenskom trhu. Jeden prístup predstavuje U. S. Steel a Deutsche Telekom, ktoré kúpili kompletnú firmu a tú postupne reštrukturalizujú. Volkswagen sa odlišuje v tom, že kúpil bývalé BAZ a rozširuje, buduje ich: do šírky aj do krásy. Do toho sa mu doteraz podarilo zapojiť viac ako sto stabilných slovenských subdodávateľov. Siemens je jedným z najväčších investorov na Slovensku a za uplynulých desať rokov podnikal a naďalej podniká podobné kroky. S tým rozdielom, že sa tak deje na rôznych miestach Slovenska, okrem Bratislavy predovšetkým v Nitre, Nových Zámkoch, Michalovciach. „Slovenské“ plány Siemensu v odbyte rastú ročne o 20 %. Odbytové (predajné) a servisné kapacity však nemajú nalinkované predpísané percento. Budú rásť podľa požiadaviek slovenského trhu. Investície a s tým súvisiace výrobné kapacity (viažuce na seba nové pracovné miesta) sa budú rozvíjať podľa miery atraktívnosti SR voči zahraničnému kapitálu a tiež v závislosti od toho, aký bude vo svete tlak na konkurenčnú schopnosť jednotlivých podnikov. To je prvoradý faktor, pod pôsobením ktorého budú zahraničné firmy presúvať niektoré ďalšie časti výrob aj na Slovensko. Napríklad pokiaľ ide o technologický park na Záhorí, ktorý chce vláda uviesť do života ešte do jesenných volieb, Siemens deklaroval, že by išiel do takéhoto projektu ako developer. Ako celosvetovo uznávaný silný hráč by pritiahol investorov do technologického parku z oblasti špičkových technológií, komunikácií, informatiky, biotechnológií. A pokiaľ by boli vhodné podmienky, tak Siemens by prišiel aj s vlastnými investíciami. Všetky výrobné závody, ktoré doteraz Siemens na Slovensku vybudoval, naviazali na seba hustú sieť slovenských podnikov - najmä malých a stredných. Dodal im technologickú dokumentáciu, stroje a domáci výrobcovia už patria k stabilným dodávateľom pre VW Slovakia v rámci rozvoja automobilového priemyslu. Keďže nemecká automobilka kladie na subdodávateľov najprísnejšie kritériá v kvalite, rýchlosti a spoľahlivosti dodávok, kooperujúce slovenské firmy tou najprirodzenejšou cestou dostali do krvi pravidlá hry Európskej únie. Úspechom je, že zásluhou zahraničnej investície (VW či Siemensu) dnes naše malé a stredné firmy dokážu obstáť ako exportéri už aj na európskych trhoch. Zabezpečujú si takto odbyt, nové trhy a výrobné programy. Ak sa takto načrtnutému prístupu podarí dať dlhodobú víziu a filozofiu, môže hospodárska politika prebúdzať k životu nielen automobilový, ale aj elektrotechnický a strojársky priemysel. Spolu s chemickým odvetvím by to mohli byť štyri nohy, na ktorých by už priemysel na Slovensku mohol pevnejšie stáť.

Tibor Bucha