Prevencia by bola lacnejšia

Na protipovodňové opatrenia stále niet dosť prostriedkov

Až v 35 obciach Slovenska sa už v tomto roku vyliali, spravidla menšie toky. Povodňové škody idú do desiatok miliónov korún a v súčasnosti ich prevádzkoví pracovníci rezortu pôdohospodárstva zisťujú a upresňujú. Prvé príznaky, že aj v tomto roku sa bude opakovať situácia s prívalovými dažďami a následnými ničivými lokálnymi záplavami, sa objavili už v máji, keď sa rozvodnili malé toky v Bardejovskom okrese. V júli boli postihnuté obce v okresoch Levoča, Stará Ľubovňa Bardejov, nasledovali záplavy v okresoch Čadca a Brezno a následne opäť v oblasti Bardejova. Koncom júla bola postihnutá Ľubietová, nasledoval Čierny Balog, prívaly vody zasiahli aj časť Rožňavského okresu a mohli by sme pokračovať. O zodpovednosti za tento stav, ktorý má tendenciu z roka na rok sa zhoršovať, sa však príliš nehovorí. Je na vine len a len počasie? Výhovorky na globálne zmeny klímy môžu síce dočasne zapôsobiť, ale nepresvedčia. Je na vine vláda, že nedokáže financovať tie zámery, ku ktorým nás situácia núti? Sú na vine obce, ich starostovia či miestne zastupiteľstvá? Alebo podniky, ktoré majú

rieky a potoky

v správe, no nemajú dostatok financií? Štát s veľkými očami prijíma koncepcie, no peniaze na ich realizáciu nedokáže nájsť. Ľudia v dôsledku intenzívnych stavebných zásahov spojených s využívaním územia v blízkosti tokov výrazne zhoršili povodňovú situáciu. V ostatných dvoch storočiach sa výrazne zmenili prirodzené retenčné priestory na akumuláciu povodní vplyvom osídľovania údolných nív a intenzívneho poľnohospodárskeho obrábania. Ako nám povedal vedúci oddelenia sekcie vodohospodárstva ministerstva pôdohospodárstva Ing. Dušan Abaffy, povodne často spôsobia zle umiestnené alebo nevhodne konštruované stavby v blízkosti tokov či priamo v nich, ako sú mosty, ale aj ploty a podobne. Voda často nemá ich zavinením dostatočnú, prirodzenú možnosť odtekať. Akumuluje a následne tlakom zničí všetko, čo jej ďalej stojí v ceste. Podľa neho v nejednom prípade ide aj o zodpovednosť obcí a ich obyvateľov. Ako uviedol, v súčasnosti sa pripravuje

zákon o ochrane

pred povodňami. Momentálne je na medzirezortnom pripomienkovaní. Vláda už v januári roku 2000 prijala správu o systémových opatreniach na ochranu územia Slovenska pred povodňami a spôsobe financovia následkov spôsobených povodňami - Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010. Bol vypracovaný za širokej účasti odborníkov a obsahuje viaceré krátko- aj dlhodobé protipovodňové opatrenia. Nedostatok finančných zdrojov na jeho realizáciu spôsobil, že sa dostal do časového sklzu, napriek tomu, že ide o komplexné riešenia. Povodne v roku 2000 a 2001 spôsobili škody vo výške 3,35 mld. Sk. Predtým však v rokoch 1996 až 1999 spôsobili u nás následky za takmer 8 mld. Sk a boli aj straty na životoch. Uvedený program by mal byť základom pre budúce

znižovanie škôd

spôsobených povodňami formou prevencie. Na jeho realizáciu by sa do roku 2005 malo vyčleniť 7,661 mld. Sk a následne do roku 2009 ďalších 9,602 mld. Sk. Z toho vodné hospodárstvo by malo dostať 14,596 mld. Sk, lesné približne 1,8 mld. Sk a Slovenský hydrometeorologický ústav 918 mil. Sk. Súčasťou programu je aj projekt „Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 až 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia“, ktorý je z prevažnej časti financovaný z pôžičky Rozvojovou bankou Rady Európy. Ide o 1,307 mld. Sk so štátnou zárukou a sčasti zo zdrojov SR, ktorými sú štátny rozpočet (599 mil. Sk) a vlastné zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku (274 mil. Sk). Podľa informácie, ktorú má k dispozícii aj vláda a premiér, celkovo sa do konca vlaňajška malo realizovať na stavebných prácach a ich príprave v rámci odvetvia vodného hospodárstva 1,817 mld. Sk. V skutočnosti sa

vykonali práce

len za 1,02 mld. Sk. Na tento rok sa rozpočtovali zdroje vo výške 1,09 mld. Sk. Ukazuje sa však, že tak dôjde k ďalšiemu prehĺbeniu deficitu využitia prostriedkov. Na Slovensku by mal byť zriadený povodňový, varovný a predpovedný systém POVAPSYS, ktorého vybudovanie by stálo asi 918 mil. Sk. Vyplýva to z naliehavej potreby zvýšiť úroveň výstupov meteorologickej a hydrologickej služby v prípade povodní zasahujúcich väčšie územie a lokálnych povodňových udalostí. Ako nám povedal riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave (SHMÚ) Štefan Škulec, vláda financie na projekt odsúhlasila, ale ústav ich doteraz nedostal. SHMÚ však na projekte pracuje, nevzdáva sa a vložil do úvodného projektu vlastné, hoci iba obmedzené prostriedky. Z hľadiska včasného varovania obyvateľstva pred povodňami ide o významný projekt, ktorý by v budúcnosti zabránil obrovským škodám.

Vladimír Turanský