Prijatie do únie v roku 2004?

Makroekonomické scenáre vývoja SR do 2008 (1)

Spracovanie konvergenčných scenárov makroekonomického vývoja Slovenskej republiky do roku 2008 na základe ekonometrických modelov je jedným z dôležitých podkladov pre odhad možných prínosov a rizík vstupu SR do EÚ. Preto výsledky modelových projekcií boli použité pri hodnotení účinkov integrácie SR do EÚ v štúdii ÚSSE SAV „Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu SR do Eړ. Boli vypracované dva varianty konvergenčného scenára:

- Variant 1: vstup SR do EÚ až v neskoršom období (po roku 2008). Predpokladá sa nižší prílev kapitálu do SR a tiež depreciácia kurzu SKK/EUR ako odrazu menej priaznivého vývoja produktivity práce a konkurenčnej schopnosti ekonomiky SR.

- Variant 2: vstup SR do EÚ už v roku 2004. V tomto variante sa predpokladá podstatne intenzívnejší prílev kapitálu, výraznejší rast produktivity a konkurenčnej schopnosti ekonomiky, vyjadrenej o. i. miernou nominálnou apreciáciou menového kurzu SKK/EUR.

Základom pre hodnotenie makroekonomického vývoja ekonomiky SR v období po vstupe do EÚ je pochopiteľne scenár podľa variantu 2. Variant 1 bude slúžiť iba na ilustráciu rozdielov vo vývoji príslušných ukazovateľov v prípade, že by prijatie do EÚ bolo posunuté na neskorší termín.

Kvantifikácie konvergenčných scenárov boli spracované na základe kombinácie expertných odhadov a simulačných aplikácií ekonometrického makromodelu SR-2001 (48 rovníc, 85 premenných za roky 1993 - 2001), vytvoreného v ÚSSE SAV (autori I. Šujan a M. Šujanová).

K externým faktorom, ktoré významne ovplyvňujú vývoj ekonomiky SR, patrí vývoj svetovej ekonomiky (HDP a svetový dovoz), prílev zahraničného kapitálu a kurz meny. Predpokladaný vývoj týchto faktorov je uvedený v tabuľke 1 spolu so skutočným vývojom v rokoch 1993 - 2001.

Tabuľka 1

Predpokladaný vývoj hlavných externých faktorov

Obdobie Objem svetového obchodu

v s. c., 2000=100 Prílev zahraničného kapitálu do SR, 2000=100 Nominálny kurz SKK/EUR

(ročný priemer)

Skutočnosť

1993

1993 – 2001

2000

2001

59,1

81,2

100,0

101,0

37,3

77,8

100,0

116,3

37,22

39,96

42,59

43,36

Projekcia Var. 1 Var. 2 Var. 1 Var. 2 Var. 1 Var. 2

2002

2003

2004 – 2006

2007 – 2008

2004 – 2008

2008 103,2

107,1

119,0

137,4

126,4

141,4 105,1

112,4

129,1

154,3

139,1

159,8 127,9

136,2

149,9

185,4

164,5

197,2130,2

142,0

198,7

257,4

205,9

265,844,20

45,30

47,50

49,80

48,42

50,1043,00

42,80

41,83

41,30

41,72

41,50

Hlavným zdrojom spomalenia rastu svetovej ekonomiky bola recesia v USA, z ktorej sa americká ekonomika v roku 2002 len postupne zotavuje. Prostredníctvom svetového obchodu a peňažných tokov sa recesia s istým časovým posunom presúva z USA aj do EÚ. Až v roku 2003 sa predpokladá obnovenie rastu v EÚ tempom okolo 2,8 %, pritom predikcie rastu v Nemecku sú ešte menej priaznivé s rastom v roku 2002 len 0,9 % - 1,0 %. Spomalenie rastu svetovej ekonomiky vedie aj k spomaleniu tempa rastu svetového obchodu, a to z 11,3 % v roku 2000 na 1,0 % v roku 2001 a na 2 - 4 % v roku 2002. V ďalších rokoch by sa rast svetového obchodu mohol zotaviť na 5,4 % až 7,2 % ročne.

Prílev zahraničného kapitálu by v období 2002 - 2008 mohol dosiahnuť priemerný rast asi 12,5 % ročne. Tu sú najvýznamnejšou zložkou priame zahraničné investície. Pri ich projekcii sme vychádzali z úvahy, že po vstupe do EÚ by ročný prílev priamych zahraničných investícií do SR mohol postupne dosiahnuť asi súčasnú úroveň ČR (v prepočte na obyvateľa), ktorá je 1,22 mld. USD. Podobné objemy investícií smerujú do Rakúska alebo Slovinska. Takisto sa predpokladá, že kurz meny SKK/EUR by sa mohol v rokoch 2002 - 2008 nominálne zhodnocovať postupne na 41,50 Sk za EUR v roku 2008, teda v priemere o 0,6 % ročne.

V ekonometrickom modeli je zakomponovaný aj vplyv vstupu do EÚ pomocou odhadnutých účinkov do rozpočtovej sféry a zdrojov súkromného sektora. Rovnako sa zohľadňuje pozitívny vplyv očakávaných štruktúrnych zmien v tvorbe HDP. Ide o posuny štruktúry smerom k produkcii s vyššími stupňami spracovania, čo umožňuje zvyšovať podiel pridanej hodnoty v celkovej hrubej produkcii. V rokoch 2002 - 2003 treba počítať s nárastom deficitu štátneho rozpočtu na 5 % HDP, od roku 2004 by však deficit mal postupne klesať na 3,1 % HDP v roku 2008.

Ing. Ivan Šujan, CSc.

RNDr. Milota Šujanová

(Pokračovanie)