STAČÍME LEN CENOU

Ak si chce ekonomika Slovenska „osvojiť“ všetky výhody, ktoré členstvo v EÚ prináša, musí v plnej miere „nabehnúť“ na jej vnútorný ekonomický systém. Popritom musí dokázať vystupovať voči tretím trhom ako integrálna súčasť eurozoskupenia. To znamená pripraviť nadväzne zmeny aj v našej zahraničnej obchodnej politike. Zoberme si odbytové možnosti. Vykonané analýzy potvrdzujú, že pokiaľ „očistíme“ komoditnú štruktúru nášho exportu od výstupov z priamych zahraničných investícií, udržujeme si konkurenčnú schopnosť ešte stále len zásluhou nízkej ceny. Určite, aj v rámci spoločenstva existujú cenové rozdiely. Na druhej strane odborníci upozorňujú, že v roku 2001 dosahovala SR 28 - 29 % cenovej úrovne priemeru EÚ a približne 26 % cien Nemecka. To sa v najväčšej miere premietlo do doteraz úspešnej konkurenčnej odolnosti väčšiny exportovaných tovarov zo SR na medzinárodných trhoch. Vstup SR do EÚ bude aj túto disparitu - z nášho pohľadu komparatívnu výhodu - rýchlo zotierať. Je totiž predovšetkým výsledkom „zmrazenej“ ceny pracovnej sily. Slovensko ju však bude musieť postupne zvyšovať. Nie paušálne, ale na základe rastu celkovej produktivity práce. V každom prípade váha vplyvu tejto komparatívnej výhody bude aj pod silným tlakom únie rýchlo klesať. To odôvodňuje aj to, že miera zaostávania technických a kvalitatívnych parametrov sa ďalej prehlbuje, a pokiaľ i napriek tomu zaznamenávame určité prírastky v oblasti exportu, je to prevažne z iných ako ekonomických dôvodov (napríklad potrebou úhrady protidovozov, úhrada dlhov, prípadne využívaním našich preferenčných vzťahov na trhu EÚ, ktoré uprednostňujú náš export voči väčšine dovozu z teritórií mimo tohto integračného spoločenstva atď.) Základnou podmienkou obnovy a udržateľnosti ekonomického rastu je preto implementácia opatrení na zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky. Avšak z celkového objemu vývozu tvoria výroby, ktoré sú schopné konkurovať kvalitou, iba 30,7 %. Analýzy dokazujú, že asi 36 % exportu SR zabezpečujú odvetvia, ktoré sa nachádzajú v pásme štruktúrnych problémov, konkurovať cenou je schopných 29 % vývozu spracovateľského priemyslu. Cenová elasticita je dosahovaná cez nižšiu jednotkovú cenu vývozu oproti dovozu a prevýšením objemu vývozu nad objemom dovozu. Napriek tomu, že ide o výroby, ktoré pozitívne ovplyvňujú vývoj obchodnej bilancie, ich vplyv sa prejavuje len v relatívne nízkych devízových efektoch vývozu, predovšetkým v dôsledku vysokej dovoznej náročnosti exportovanej produkcie. Pred priemyselnou politikou SR po jesenných voľbách stojí preto úloha ďalej znižovať nadbytočné kapacity priemyslu v tých oblastiach, ktoré nedokážu obstáť v konkurenčnom boji na medzinárodných trhoch. Teda tých, ktoré dlhodobo viažu značné výrobné kapacity a pracovnú silu, čím konzervujú existujúcu (rozumej nevyhovujúcu) priemyselnú štruktúru. Kapitál, pracovné sily a technológie treba presmerovať do nových oblastí, v ktorých slovenský priemysel bude schopný v nasledujúcich desaťročiach pôsobiť v globálnom kontexte. Bližšie sa na plusy a mínusy nášho vstupu do EÚ pozrieme v Hd aj cez optiku akademickej obce.

Tibor Bucha