Nejasný pôvod hovädzieho

Mnohí obchodníci kalkulujú, že konzument nerozlíši tovar

K lepšej orientácii spotrebiteľa, ktorý ide kupovať napríklad hovädzie mäso, by mala prispieť nová hlava Potravinového kódexu SR, upravujúca mäso jatočných zvierat. Ak ho však nebudú dodržiavať predovšetkým koneční predajcovia, tak sa minie účinku. Podľa našich poznatkov hovädzie mäso na pultoch predajní spravidla stále nie je dostatočne označené, hoci údajmi o pôvode má byť od júla vybavená celá jeho sortimentná ponuka. A tak sa môže stať, že spotrebiteľ bez toho, aby to tušil, za vyššiu cenu kupuje povedzme mäso z kravy namiesto z mladého býčka. To je bod, v ktorom sa láme poctivosť obchodníka a spotrebiteľ dopláca na svoju neinformovanosť. Výnos ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva, ktorými bola uvedená časť kódexu publikovaná, stanovuje označovať hovädzie mäso či už balené, ale aj nebalené. Údaje musia okrem iného obsahovať vekovú kategóriu jatočného zvieraťa slovami „mladý hovädzí dobytok“, „mladý býk“, „býk“, „vôl“, „jalovica“, alebo „krava“. Mäso musí byť taktiež označené referenčným číslom alebo kódom, ktorý identifikuje mäso a zviera, alebo skupinu zvierat, z ktorých bolo získané. Ďalšou povinnosťou je jeho označenie veterinárnym kontrolným číslom rozrábkarne, alebo jej veterinárnym schvaľovacím číslom, v ktorej sa vykonalo delenie tiel, vrátane krajiny, v ktorej sa takéto úkony urobili. Na označení

nesmie chýbať

ani registračné číslo farmy, kde sa zviera alebo skupina zvierat naposledy chovala. Samozrejmosťou označenia je dátum zabitia zvieraťa, jeho vek a ďalšie údaje. Takéto označenie musí byť podľa Potravinového kódexu zabezpečené upevnením etikety alebo iným rovnocenným spôsobom na jednotlivých štvrtiach a dieloch mäsa, alebo ich obalových materiáloch. Ak nie je zabalené, musí byť čitateľne označené na mieste jeho uvádzania do obehu, aby ho spotrebitelia videli. Ak je hovädzie mäso označené ako vyšetrené na BSE (napríklad všetko mäso určené na ľudskú výživu), musí sa uviesť i názov laboratória, ktoré vyšetrenie vykonalo a číslo protokolu o takomto vyšetrení. Tieto a ďalšie opatrenia by mali prispieť k zvýšeniu spokojnosti spotrebiteľov, ktorí doteraz v podstate

nemali prehľad

o tom, čo obchodníci ponúkajú. Jasné a prehľadné označovanie mäsa by sa malo prejaviť aj v jeho rozdielnej cene. Skúsenosti z Českej republiky však hovoria, že dodávatelia majú síce mäso označené, ale vo veľkopredajniach, napríklad v hypermarketoch, sa jeho cena nelíši, čím dochádza k zavádzaniu kupujúcich. Na tento problém u nás upozorňuje aj Zväz mäsiarov Slovenska. Ako sme sa presvedčili v sobotu v bratislavských hypermarketoch, hovädzie mäso nemali odlíšené podľa stanovených kritérií. Na balíčkoch boli len etikety príslušného obchodu s dátumom balenia mäsa, termínom spotreby, cenou, hmotnosťou a s určením, z ktorej časti zvieraťa pochádza. Na chladiacich pultoch možno rozlíšiť teľacie od hovädzieho, čo sú podľa nových kritérií nedostatočné informácie. Pritom by pre mnohých konzumentov bola dôležitá najmä tá, či je napríklad

mäso z býčka,

podľa kódexu nekastrované zviera samčieho pohlavia vo veku 13 až 24 mesiacov. Lepšie si počínal napríklad reťazec Billa, kde označenie podľa nových kritérií zabezpečili skôr. Prečo sme zdôraznili práve túto kategóriu? U býčkov totiž choroba BSE nebola doteraz nikde zistená. Mohlo by to prispieť aj k zvýšeniu konzumácie tohto druhu mäsa. To však zasa môže naraziť na nedostatok tohto mladého dobytka. Správnym označovaním pôvodu mäsa by sa mali v najbližšom čase zaoberať aj kontrolné orgány. Ako hovoria niektorí mäsiari, „na háku“ v obchode by mäso z kravy (zviera samičieho pohlavia po otelení) nemalo byť.

Vladimír Turanský