Čo s neželaným dedičstvom?

Štípu často neznesiteľne, vážne ochorenia nespôsobili

Po záplavách nám intenzívnejšie znepríjemňujú život, štípaním nás obťažujú, ale čakárne lekárov pred pohotovostnými, kožnými alebo infekčnými ambulanciami sa ich „zásluhou“ nenapĺňajú. Nebezpečným druhom komára vyskytujúceho sa na Slovensku je komár druhu anofeles, ktorý môže byť prenášačom malárie v prípade, keď nasaje krv človeka, ktorý už prekonal opakované recidívy tejto choroby (človek infikovaný najmä pri pobyte v krajinách rovníkovej oblasti). Komár môže byť aj prenášateľom niektorých vírusových ochorení, ktoré však prebiehajú len ako mierne horúčkovité ochorenia, proti ktorým sa v SR neočkuje. RNDr. Milan Labuda, DrSc., riaditeľ Ústavu zoológie SAV v tejto súvislosti pre Hospodársky denník napríklad uviedol, že neprenášajú také

vážne infekcie

ako v iných častiach sveta, najmä v trópoch. Infekcie ktoré môžeme „získať“, u nás spôsobujú také horúčkovité ochorenia, čo v priebehu týždňa zväčša samy ustúpia bez komplikácií. Ochorenia prenesené komármi nesúvisia s vodou, v ktorej sa liahnu. Podľa tohto odborníka, hoci sa teraz veľa diskutuje o súvislostiach nadväzujúcich na znečistenie vody, komáre prenášajú iba tie infekcie, ktoré sú pre ne špecifické a ktoré sa v ich tele rozmnožujú. Infekcie, ktoré sa prenášajú kontaminovanou vodou, komáre nie sú schopné preniesť. Ale majú svoje infekcie, ktoré sa veľmi špecificky rozmnožujú a potom pri poštípaní sa v slinách dostávajú do ranky a prenášajú nákazu. Získajú ju z krvi ďalšieho hostiteľa, napríklad vtákov alebo cicavcov. A človek sa stáva

slepým článkom

v cirkulácii týchto patogénov. V trópoch a subtrópoch však komáre prenášajú vážnejšie choroby. Najznámejšia je malária, mnoho miliónov ľudí je ohrozených a ťažko chorých na túto infekciu, ktorá má podľa M. Labudu v určitých krajinách stúpajúci trend. Pre nás bol tento problém aktuálny v 20. a 30. rokoch pred druhou svetovou vojnou, malária bola endemická a 10-tisíc ľudí ročne ochorelo na túto endemickú nedovezenú maláriu na východnom Slovensku. Čiže mali sme vlastnú maláriu a len v priebehu rokov, najmä zmenou životného štýlu, sme sa jej zbavili. V súvislosti s prenosom infekcií komármi sa už objavili polemické otázky, či by mohli prenášať aj HIV/aids, ak predtým poštípali človeka s týmto ochorením. Riaditeľ Ústavu zoológie SAV však takúto možnosť dôrazne vylúčil. Tento vírus totiž nemá nič spoločné s komármi, nemnoží sa v ich tele. Ak by sa veľmi teoreticky kontaminovali ich

ústne orgány,

treba vedieť, že tento vírus je veľmi chúlostivý, v krátkom čase sa inaktivuje a nedochádza k prenosu. Ešte nikde na svete sa nezaznamenal prenos HIV komármi. Takže ak je niekto HIV/aids pozitívny, v žiadnom prípade to nemôže zvaľovať na komára. Zatiaľ nie sú u nás ani žiadne indície, že by bola nejaká nová infekcia prenášaná komármi. Pred poštípaním sa však, samozrejme, treba chrániť, na trhu je dostatok prípravkov - repelentov, v príbytkoch sú zasa potrebné sieťky na oknách. MUDr. Ivan Rovný, hlavný hygienik SR, na základe monitoringu premnoženia kalamitných komárov najmä v močaristých oblastiach povodí riek Dunaj a Morava vydal už 30. augusta pokyn štátnym krajským hygienikom, aby ihneď iniciovali krajské a okresné úrady a ich protipovodňové komisie v krajoch Bratislava, Trnava, Nitra a Banská Bystrica na zabezpečenie vykonania dezinfekčných zásahov proti komárom. Zásady, ako z hľadiska ochrany zdravia pritom postupovať, vydali v príslušných odborných usmerneniach na boj proti premnoženým komárom už v roku 1997 pri riešení dôsledkov povodní najmä na južnom a západnom Slovensku, ktoré sú naďalej platné. Hlavný hygienik v súčasnosti však na boj proti komárom v intravilánoch miest a obcí leteckú aplikáciu insekticídnych prostriedkov neodporúčal. Za najšetrnejšiu formu dezinfekčných zásahov je naďalej totiž považovaná

pozemná aplikácia

s použitím vhodných rozprašovacích zariadení. Na boj proti komárom je u nás možné používať len v SR registrované insekticídne prípravky, ktoré sú uvedené v platnom zozname schválených prípravkov pre príslušný rok. To isté sa týka aj chemických prípravkov, určených na likvidáciu potkanov a iných hlodavcov. Veľkoplošné zásahy proti komárom si v renomovaných firmách objednávajú príslušné protipovodňové komisie krajských a okresných úradov, prípadne starostovia a primátori dotknutých miest a obcí; finančné krytie zásahov proti komárom totiž nepatrí do pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Vo všeobecnosti však platí, že dotácie na tieto zásahy budú uplatňované z položky určenej na likvidáciu dôsledkov povodní, schválenej príslušným uznesením vlády SR. Celosvetovo najviac akceptovaná a i používaná forma boja proti komárom, a to najmä v obytných zónach na priamu

ochranu ľudí

pred útočiacimi komármi, je použitie tzv. ULV generátorov, produkujúcich úplne jemnú hmlu insekticídneho prostriedku, ktorý sa aplikuje v minimálnej dávke účinnej látky na hektár plochy. Za optimálny spôsob treba považovať ničenie komárov a ich lariev priamo na liahništiach, pretože po rozlete komárov do širokého okolia je ich eradikácia už viac-menej nemožná. Progresívnou metódou je použitie biologických larvicídnych prípravkov na ničenie lariev ešte pred ich zakuklením a vyliahnutím komárov. Tieto prostriedky sa zatiaľ v SR nevyrábajú a ani nepoužívajú. V súčasnosti je najbližší výrobca v Maďarskej republike. Na ničenie dospelých komárov sa v zahraničí používajú aj niektoré hormonálne prípravky, ktoré nie sú zatiaľ u nás registrované. Teraz sa u nás

robia postreky,

komáre by mali úplne zmiznúť s príchodom prvých mrazov. Postreky sa väčšinou realizujú pozemnými mechanizmami, ktoré ich rozprašujú vo forme hmloviny. No napriek názorom a odporúčaniam viacerých odborníkov vrátane hlavného hygienika Ivana Rovného sa kompetentní rozhodli zasiahnuť v niektorých lokalitách proti komárom aj letecky. V mestách začína byť v centre pozornosti v tomto období aj boj proti premnoženým hlodavcom. Tie totiž tiež patria medzi neželené dedičstvo po záplavách.

Ľudmila Koníková