Zrkadlo ukazuje čosi iné

Komentuje Tibor Bucha

Povedz že mi, zrkadielko... Kým v rozprávke si princezničky môžu kadečo nahovárať, slovenskej ekonomike sladké ilúzie nepomôžu. Naopak, treba sa realite pozrieť priamo do očí. A tá nijako neretušuje výrazné rozdiely v dosahovanej ekonomickej úrovni nielen v porovnaní s vyspelými západoeurópskymi krajinami, ale aj v rámci stredoeurópskeho zoskupenia CEFTA. Na odstránenie nášho zaostávania len drobné kozmetické úpravy nestačia. Staviame na rozvoji tradičných priemyselných odvetví. Údaje o vývoji slovenského priemyslu v júli 2002, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, nabádajú k miernemu optimizmu. Medziročný rast priemyselnej produkcie sa totiž v júli tohto roka zrýchlil, keď podľa predbežných výsledkov dosiahol 11,6 %. V júni to bolo o 4,7 % a v máji o 3,8 %. Za sedem mesiacov bola priemyselná produkcia oproti rovnakému obdobiu vlani vyššia o 4,6 %. Aby sme však pred zrkadielkom nemali veľké oči, treba hneď upozorniť aspoň na dve najväčšie vrásky, ktoré ekonómom len tak ľahko nezmiznú z tváre. Porovnanie je totiž relatívne: iba oproti minulému roku. Pritom sa taktne mlčí o tom, že priemyselná produkcia oproti roku 1989 spadla rádovo o dve až tri poschodia, takže zo štvorpercentného prírastku vskutku nemôžeme byť nadšení.

A po druhé: ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta merajú svoju výkonnosť aj rastúcou spotrebou elektrickej energie. Posledných 13 mesiacov, s výnimkou marca 2002, domáca spotreba elektriny u nás medziročne mierne rastie. Fajn. Slovenské elektrárne vyprodukovali za sledované obdobie spomedzi domácich zdrojov 83,6 % elektriny. Najväčší 53,4-percentný podiel na tom majú jadrové, nasledujú tepelné (20,2 %) a vodné elektrárne (16,7 %). Trend zvýšenej spotreby elektriny v SR je zreteľný najmä v priemysle. Paradoxne napriek tomu štatistika hovorí, že priemyselná produkcia vo výrobe a rozvode elektrickej energie, plynu a vody klesla o 5,5 %. Ak tomu dobre rozumieme, národohospodárska stratégia za uplynulé štyri roky dospela do takého štádia, že robíme všetko preto, aby sme mohli stále viac energie dovážať. A to je smutné konštatovanie. Predsa, ak sa aj novej vláde podarí pokračovať v náznakoch zlepšenia a dokáže dlhodobo oživovať podnikovú sféru, rast spotreby elektriny môže pokračovať. Podľa bývalého generálneho riaditeľa SE Tibora Mikuša o to naliehavejšie treba dokončiť jadrový program, aby sme dosiahli energetickú sebestačnosť a zvýšený nápor priemyslu zvládli bez neúmerného dovozu elektriny