Žitný ostrov ukrýva poklad

Voda už dnes je ostro sledovanou strategickou surovinou

Zdroje podzemných vôd sú na území Slovenska rozložené nerovnomerne. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu k januáru 2001 ich zásoby predstavovali 146,7 kubického metra za sekundu, z toho dokumentované využiteľné zdroje tvoria 75,8 kubického metra. Územie Slovenska je rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov. Najvýznamnejšie množstvá využiteľných zdrojov podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56 %), kde sú viazané na kvartérne sedimenty Podunajskej nížiny a náplavy Váhu a jeho prítokov. Na východnom Slovensku sú podstatne menšie dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd (17 %). Zvyšných 27 % sa nachádza v stredoslovenskom regióne, a to najmä v okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Martin a Považská Bystrica. Za deficitné územia, kde sú nedostatočné vodné zdroje z hľadiska bilancie, možno považovať územia okresov Prievidza, Nitra, Lučenec, Rimavská Sobota, Vranov, Trebišov, Humenné, Bardejov, Stropkov, Svidník, Levice, Senica a Komárno a čiastočne aj Čadca a Trenčín. Podľa národnej správy o zmene klímy do roku 2075 poklesne kapacita vodných zásob Slovenska v dôsledku očakávanej klimatickej zmeny z 12,56 miliardy kubíkov na 9,4 miliardy a priemerný ročný odtok o 25 %. Z pohľadu zraniteľnosti podzemných vôd najviac postihnutý (zníženie využiteľných množstiev podzemných vôd až na 30 % terajšej hodnoty) môže byť región Považského Inovca, Nízkych a Vysokých Tatier. Priaznivejšie podmienky očakávame v regióne Malých Karpát, Veľkej a Malej Fatry a v Strážovských vrchoch. Predpokladaná realizácia transferu vody zo zdrojov Žitného ostrova do oblastí s napätou a pasívnou vodohospodárskou bilanciou (do vzdialenosti až 250 km) by si vyžiadala investície okolo 27,5 mld. Sk v súčasných cenách. Existujú názory, že v prípade nedostatku pitnej vody by od zdrojov na južnom Slovensku bola závislá nielen naša republika, ale aj časť Maďarska, Českej republiky, ako aj Rakúska. Z tohto pohľadu sa zo Slovenska môže stať surovinová báza obnoviteľných

zdrojov pitnej

a úžitkovej vody so stredoeurópskym významom. Slovensko má teda takú zálohu vo vodných zdrojoch, ktoré nám okolité štáty môžu závidieť. Vplyvom klimatických zmien, ktoré sú už pozorovateľné, bude sa tento poklad na Žitnom ostrove čím ďalej tým viac zhodnocovať. Počas dlhodobého znižovania vodných hladín v Dunaji pred jeho prehradením sa vyskytovalo diferencované znižovanie hladiny podzemnej vody na pravej strane Dunaja. Prúd podzemnej vody, smerom od petržalskej aglomerácie a rakúskeho územia, umožňoval transport kontaminantov smerom na studne vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď. Stúpnutie hladiny vody v zdrži Čunovo spôsobilo radikálnu zmenu v prúdení a hladine podzemnej vody. Na pravej strane Dunaja sa hladina podzemnej vody v oblasti vodného zdroja zvýšila približne o 2 - 4 metre. Zvýšenie hladiny podzemnej vody malo

pozitívny dosah

na výdatnosť studní. V súčasnosti smer prúdenia podzemnej vody prevláda z Dunaja smerom na studne v Rusovciach a ďalej do vnútrozemia. V prvom zvodnenom horizonte, teda v prvej podzemnej vrstve vody do hĺbky niekoľkých metrov, je použiteľná na pitné účely. Kvalitná voda však zasahuje aj do centrálnych časti Žitného ostrova, severne až za Dunajskú Stredu. V pásme okolo Dunaja a pod Bratislavou sú najvýdatnejšie územia. Na nich by sa v prípade potreby a inštalovania vhodnej techniky dalo čerpať z podzemia na jednom kilometri štvorcovom minimálne desať litrov vody za sekundu. Zásluhou prírodných podmienok sú tam však oblasti, kde je možné získavať až okolo 38 litrov vody za sekundu na jeden štvorcový kilometer. Veľká plocha územia Žitného ostrova je však schopná dodať dva až päť litrov vody za sekundu na štvorcový kilometer. Takéto územie zaberá okolo 85 až 90 % plochy tejto časti Slovenska. Podľa názoru odborníkov je to

veľmi dobrá

výdatnosť. Vodné zdroje Žitného ostrova, ktoré zásobujú vodovodnú sieť, stačia zatiaľ na zásobovanie, pričom spodné vody v hĺbke od 70 metrov sú čisté a ešte len čakajú na prípadné využitie. Podľa výpočtov sa na Žitnom ostrove nachádza celkové využiteľné množstvo podzemnej vody v objeme 20,4 metra kubického za sekundu, teda 20 400 litrov. Za posledných päť rokov sa však z tejto kapacity získava 2600 až 2800 litrov vody za sekundu. Znamená to, že táto oblasť má ešte veľké rezervy. Na Slovensku je niekoľko ďalších oblastí s takouto kapacitou, ide však spravidla o neporovnateľne menšie územia.

Vladimír Turanský