Ako si vybrať toho správneho kouča?

Hlavnou úlohou koučingu je pomoc a zorientovanie pri hľadaní optimálnej cesty

Každý človek sa niekedy môže dostať do situácie, v ktorej musí po určitý čas viesť menej skúseného kolegu. Tento proces sa označuje ako koučovanie a v optimálnom prípade býva prínosom pre obidve strany, pretože ľudia sa počas neho učia lepšie vciťovať do potrieb iných a vychádzať s nimi. V dlhodobom horizonte sa môže prejaviť zvýšením kvalifikácie a zlepšením vzťahov a komunikácie.

Cieľ a prvý rozhovor

Cieľom koučingu je z hľadiska koučovanej osoby zdokonalenie schopnosti riadiť seba samého. Z tohto pohľadu sa posudzuje aj úloha kouča. Pri práci na „vylepšovaní“ osobnosti koučovanej osoby kouč spochybňuje jej zvyky, pohľad na veci a udalosti, životný postoj a jestvujúce štruktúry, aby umožnil hlbšiu reflexiu a s ňou spojené zmeny. Ak sa podrobne pozrieme na proces koučingu, tak v prvom rozhovore sa kouč a koučovaná osoba spoznávajú, kouč predstaví proces, priebeh a pravidlá. Spolu vypracujú charakteristiku súčasného stavu a ciele a dohodnú individuálny pracovný plán.

Prvé stretnutie býva zväčša dlhšie, ďalšie nasledujú v odstupe troch až piatich týždňov (podľa potreby) a trvajú približne dve hodiny. Medzitým je možná písomná alebo telefonická komunikácia (listy, telefonáty, e-maily). Koučing môže byť dlhodobo úspešný len vtedy, ak je zabezpečený kontinuálny cyklus stretnutí. Kouč nemusí byť k dispozícii po celý čas, avšak mal by si vyhradiť dostatočné množstvo času, ktorý môže venovať koučovanej osobe. To platí pre manažéra v úlohe kouča svojich spolupracovníkov i pre profesionálneho kouča.

Jednotlivé stretnutia

Kouč počúva, kladie otázky, formuluje tézy a spochybňuje ich platnosť, vyjadruje svoj názor na danú vec (napr. vo forme spätnej väzby), humorne provokuje. Na konci stretnutia sa stručne zhodnotí, k čomu obe strany dospeli a ako k tomu dospeli. Počas reflexie procesu kladie kouč koučovanej osobe otázky: ako sa jej počas stretnutia darilo, aké získala poznatky a aké reakcie na sebe objavila, čo jej napadne, ak sa zamyslí nad uskutočnením zmien v pracovnej a osobnej praxi.

Po zhodnotení priebehu sa dohodnú ciele, ktoré má koučovaná osoba do budúceho stretnutia uskutočniť. Môže napríklad vyskúšať nové spôsoby správania v pracovnom kontexte, staré návyky môže zmeniť alebo eliminovať. Koučovaná osoba by mala byť na záver stretnutia rozhodnutá nové prístupy použiť. K tomu môže patriť aj obnovený pocit sebavedomia, ktorý môže niekomu pomôcť väčšmi sa držať vlastných jedinečností.

Kompetencie kouča

Kouč je neutrálna osoba. Najlepším riešením je riešenie, ktoré je najlepšie pre klienta. Kouč by klientovi nikdy nemal vnútiť riešenie, ktoré by mu (koučovi) prinieslo výhody. Toto platí vtedy, keď je kontrakt o koučingu podpísaný medzi firmou koučovanej osoby a koučom, a aj vtedy, keď manažér koučuje svojho podriadeného. Dobrý kouč verí, že koučovaná osoba je schopná sama nájsť vhodné riešenie. Jeho úlohou je pomáhať jej pri hľadaní najoptimálnejšej

Medzi najdôležitejšie kompetencie kouča patrí praktické psychologické vzdelanie (nie je totožné so vzdelaním na univerzitách pre smer psychológia - niektorí odborníci a koučovia z praxe tvrdia, že takéto vzdelanie by mohlo byť skôr brzdou), pracovné a životné skúsenosti. Za najcennejšie poznatky, ktoré kouč môže mať, sa považujú práve praktické skúsenosti. Ide najmä o znalosti procesov a štruktúr riadiacich úrovní, všeobecný prehľad o medziľudských vzťahoch a o správaní v organizáciách.

Kouč by mal mať pozitívne sebavedomie. Mal by byť nezávislý od uznania koučovanej osoby, pretože niekedy musí pri spätnej väzbe vysloviť veci, ktoré sú nepríjemné. Kouč by sa mal vyznať v komunikácii, vo vedení, v organizácii času, organizácii seba samého spojenej s technikami uvoľnenia a so základnými technikami práce, ďalej v budovaní tímov a hľadaní zmyslu života. Mal by poznať základné súvislosti spojené s oblasťami ako komunikácia, vedenie rozhovorov a vytváranie vzťahov.

Ako si vybrať kouča?

Dve základné otázky, ktoré by si človek mal položiť pri výbere kouča, znejú: Mám dôveru voči tej osobe? Má dostatočné odborné kompetencie? Obe otázky sa týkajú oblasti dôvery k danej osobe, k jej hodnotám, kompetencii a konceptu. Neskôr môžu prísť na rad napríklad tieto otázky: Ako hodnotím koučov štýl a štruktúru, ktorú dáva jednotlivým stretnutiam? V čom mi pomohla spätná väzba? Ako sa pozerá na moje silné stránky?

Prínos kouča sa odporúča prehodnotiť najneskôr po piatich stretnutiach. Ak sa nedostavili želateľné výsledky, potom niekde nastal problém. Mohlo sa však stať aj to, že situácia, v ktorej sa koučovaná osoba nachádzala, mohla byť veľmi zložitá. Problém sa jednoducho nedal vyriešiť počas piatich stretnutí. Aj v takomto prípade by však už malo byť vidieť nejaké výsledky. Profesionálni koučovia majú špecifické znalosti procesov a štruktúr na riadiacej úrovni, myslia, pracujú a argumentujú s orientáciou na dosiahnutie cieľov a vytváranie riešení.

Dobrý kouč:

kladie prefíkané otázky,

počúva a chápe,

nachádza riešenia a dôveruje,

neustále prekvapuje a poskytuje nové inšpirácie,

má koncept a dokáže ho presvedčivo a nadšene presadiť,

ak spraví chybu, uzná ju,

nepotrebuje pochvalu a niekedy sprostredkuje aj pohľady, ktoré sa koučovanej osobe nemusia páčiť.

(Spracované podľa HRweb.sk.)

Metódy koučingu

Medzi najdôležitejšie metódy koučingu patria:

koučovaná osoba pozoruje sama seba pri dohodnutých situáciách,

kouč pozoruje koučovanú osobu na pracovisku,

po dohode s koučovanou osobou sa kouč informuje o jej správaní v jej okolí,

v špeciálnych prípadoch môže kouč prebrať úlohu moderátora konfliktu medzi koučovanou osobou a jednotlivcami alebo skupinou,

cielený tréning dohodnutých zručností, postojov a pod.