Nedávajte si úder pod vlastný pás

Ak pracovník podá „vnútornú výpoveď“, škodí predovšetkým sám sebe (1)

Zlá organizácia práce, potláčanie akejkoľvek iniciatívy, zavádzanie nepotrebných projektov, odmeňovanie, ktoré nezodpovedá realite, nespravodlivý nadriadený... tieto a mnohé ďalšie dôvody môžu v zamestnancoch vyvolať stratu motivácie a chuti do práce. A frustrovaný pracovník najčastejšie reaguje slovami: „Budem robiť iba to, čo mi káže pracovná náplň!“ Hoci to znie ako vyhrážka, ktorej cieľom je uškodiť zamestnávateľovi, v skutočnosti ide o úder pod vlastný pás. Pretože tým, kto trpí najväčšmi, je sám pracovník...

Ak sa niektorý zo zamestnancov rozhodne podať „vnútornú výpoveď“, čo znamená, že sa chystá robiť iba to najnevyhnutnejšie, poškodí, prirodzene, okrem seba aj svojho zamestnávateľa. Ak sa totiž vedenie nesnaží odhaliť a dlhodobo nevyužíva potenciál, ktorý sa v jeho ľudskom kapitáli skrýva, pracovníci sa úplne zákonite stiahnu do úzadia a robia len to, čo im stanovuje pracovná náplň. Nakoniec prečo nie - veď práve za to dostávajú svoj plat. Za normálnych okolností však za tú istú mzdu odvádzajú viac.

Kto nechce podať skutočnú výpoveď a odísť, avšak zároveň sa nemieni zmieriť so vzniknutou situáciou, musí sám hľadať optimálne riešenie, pretože zamestnávatelia si v takomto prípade málokedy všimnú, že sa niečo deje. V prostredí, kde nie je vlastná iniciatíva zamestnancov vítaná, totiž nikdy nikomu nechýba. Iba v optimálnom prípade si priami nadriadení uvedomia, že sa čosi stalo, a dotyčného pracovníka sa spýtajú na dôvod zmeneného správania. Tu sa môže všetko obrátiť: odstráni sa príčina problémov a stratená motivácia sa opäť

Vychádzajme však z toho, že iniciatívni pracovníci sa skôr, ako stratia aj posledné ilúzie, snažia odstrániť príčinu svojich ťažkostí. Ak sa o to pokúšali viackrát a vždy bezvýsledne, ich súčasná situácia je ešte horšia. Najvýznamnejšie sú pritom nie odborné, ale najmä psychické následky. Takíto ľudia väčšinou žijú v rozpore s vlastným presvedčením - a to ich stojí množstvo energie. Veta „Budem robiť iba to najnevyhnutnejšie!“ síce znie jednoducho, avšak v praxi to také jednoduché nie je. K pôvodnej frustrácii sa pridávajú ďalšie.

Na jednej strane pracovníka frustruje, že jeho zamestnávateľ neodhalil a nevyužíva jeho talent a iniciatívu, že ho jednoducho nechce pustiť ďalej a vyššie. K tomu všetkému sa pripája sklamanie zo seba samého („Veď kedysi som bol úplne iný!“). Okrem toho nespokojnosť v práci sa výrazne odzrkadľuje aj na osobnostných charakteristikách a vplýva na široké okolie. Pod vplyvom pracovných problémov často trpia aj tí, ktorých sa frustrovaný pracovník vôbec nechcel dotknúť - kolegovia, s ktorými si predtým dobre rozumel, i zákazníci, ku ktorým bol vždy ústretový a príjemný.

Ak sa aj vy už od rána pozeráte na hodiny a počítate každú minútu, ktorá vás delí od voľných dní, ak svojím správaním znervózňujete kolegov a otravujete príbuzných a známych a ak ku každej pridelenej úlohe pridávate negatívny komentár, prečítajte si o týždeň zopár rád, ktoré vám môžu pomôcť nájsť stratenú radosť z práce.

Andrea Chalupová