Prerozdeľovanie á la EÚ

Predstavme si (plní optimizmu), že sa píše rok 2004 a všetkých 10 kandidátskych krajín, medzi nimi aj Slovensko, sa stalo členmi Európskej únie (EÚ). Eufória a vzájomne politické gestá pomaly vyprchajú a nastúpi tvrdá realita. Nastane čas pozrieť sa na finančnú stránku rozšírenia. A práve tu mnohým možno zamrzne úsmev na tvári. Niektoré z terajších kandidátskych krajín budú možno v prvom roku prispievať do spoločného európskeho rozpočtu viac, ako z neho dostávať!

Niektoré tlačové agentúry zverejnili začiatkom tohto týždňa neoficiálny dokument Európskej komisie. Tento materiál je prvým svojho druhu, ktorý sa snaží zistiť finančnú stránku rozšírenia po vstupe všetkých kandidátskych krajín. Podľa dokumentu väčšina kandidátov po vstupe bude dostávať z rozpočtu viac, ako doň prispievať. Do tejto skupiny patrí aj Slovensko. Na druhej strane však existujú aj také štáty, ktorým sa rozšírenie v prvom roku nevyplatí. Týmito kandidátmi sú: Česko, Slovinsko a Cyprus.

Podľa tohto neoficiálneho dokumentu Česká republika dopadne zo všetkých kandidátskych krajín najhoršie. V roku 2004 odvedie Praha do spoločného rozpočtu sumu 835 mil. EUR. V tom istom roku však dostane z EÚ len 650 mil. EUR. Rozdiel pre Česko v prvom roku predstavuje -185 mil. EUR.

Priaznivejšia situácia nastane v prvom roku vstupu pre Slovensko, ktoré na rozdiel od Česka na vstupe „zarobí“ 103 mil. EUR. Naše príjmy do rozpočtu EÚ dosiahnu podľa spomínaného dokumentu výšku 286 mil. EUR, a naopak my od únie získame 389 mil. EUR.

Na prvý pohľad sa zdá, že Slovensko v tomto dokumente dopadlo dobre. Podľa nepísaného pravidla však noví členovia nesmú mať po vstupe horšie rozpočtové postavenie, ako mali pred vstupom. Kandidátske krajiny už dnes v rámci predvstupovej pomoci (programy ISPA, PHARE, SAPARD) dostávajú prostriedky z EÚ. Slovensko by malo v budúcom roku inkasovať v rámci týchto programov finančné prostriedky vo výške 134 mil. EUR. A táto predvstupová suma je o 31 mil. EUR nižšia ako predpokladaný čistý príjem v roku 2004 (103 mil. EUR). Slovensko si tak po vstupe zrejme pohorší.

Riešením by boli kompenzačné platby, ktoré by v prípade SR museli v prvom roku dosiahnuť spomínaný rozdiel (31 mil. EUR). V príde dodržania nepísaného pravidla pri všetkých kandidátskych krajinách sa táto suma v prvom roku vyšplhá na 803 mil. EUR.

Bude „európska pätnástka“ ochotná pri tejto sume dodržiavať tieto nepísané pravidlá?

Marcel Laznia