SVET NIE JE BEZPEČNÝ

Základná otázka znie: Kedy sa skutočne môžeme cítiť neohrozene? Ak máme dostatočne vyspelú obrannú techniku a taktiku alebo ak nemáme nepriateľov? Odpoveď je jednoduchá: Najlepšie oboje. Technika občas zradí a nepriatelia sa často objavia, kde ich vôbec neočakávame.

Z tohto hľadiska boj proti terorizmu ako najväčšej súčasnej hrozbe prebieha neúmerne. Bezpečnostné opatrenia sú čoraz prísnejšie a sofistikovanejšie. Len ako príklad: V kritických dňoch pred a po výročí 11. septembra Washington bude okrem iných vyspelých zbraní ochraňovať systém Avenger - tepelne navádzané rakety Stinger odpaľované z terénnych automobilov Humvee. Na druhej strane sa o počte nepriateľov veľa neuvažuje. Buď ste s nami, alebo s teroristami, vyhlásil americký prezident George W. Bush, keď vyhlasoval vojnu terorizmu. Žiadne kompromisy, znel jeho odkaz.

Touto bezpečnostnou disproporciou sa sčasti zaoberá aj britský týždenník The Economist. Časopis sa v prvom rade zaujíma, či zmeny, ktoré na celom svete vyvolali vlaňajšie teroristické útoky na New York a Washington, boli dostatočné.

„Schopnosť polície a spravodajských služieb zabrániť podobným útokom vzrástla, nie však natoľko, aby navodila pocit skutočnej bezpečnosti. Ak niekto považuje súčasné riziká za zanedbateľné, mal by sa vrátiť k 10. septembru 2001 a položiť si otázku, či sa od tých čias zmenili motívy a okolnosti, ktoré prinútili páchateľov týchto otrasných činov zabiť tak seba samých, ako aj tisíce ďalších ľudí.“ The Economist tvrdí, že v islamskom, a predovšetkým v arabskom svete stále existuje veľa extrémistických síl, ktoré majú vzhľadom na vývoj moderných technológií lepšiu možnosť plánovať a realizovať ničivé akcie s použitím smrtonosných zbraní. No, čo je možno ešte dôležitejšie, podľa The Economist hlavné možné príčiny protiamerických nálad v islamskom svete sa vôbec nezmenili - americké vojenské základne v Saudskej Arábii, bezletové zóny v Iraku, eskalácia izraelsko-palestínskeho konfliktu a represívne režimy v krajinách ako Saudská Arábia a Egypt, ktoré sú považované za spojencov Spojených štátov.

Inými slovami, posilňovanie bezpečnostných opatrení, zdokonaľovanie techniky, reorganizácie tajných služieb, zefektívnenie policajnej práce, vojenský, ekonomický a politický nátlak proti teroristickým skupinám sú všetko veci, ktoré majú nezanedbateľný význam pri posilňovaní bezpečnosti. Bohužiaľ, samy osebe nestačia. Ak chceme naozaj vykročiť k svetu relatívneho pokoja, musíme sa naučiť pozrieť aj do duše nepriateľovi. Lebo po ďalších masových teroristických útokoch môže už byť neskoro.

Rastislav Boldocký