Dreli ako otroci, jedli ako cisár

Rímski lámači kameňa tvrdo pracujúci v egyptskej púšti síce dreli ako otroci, podľa archeológov však jedli ako samotný cisár. Pôvodne sa predpokladalo, že robotníci lopotiaci sa v odľahlých horách pri Červenom mori a vojaci, ktorí ich strážili, jedli stravu zloženú najmä z cereálií, strukovín a datlí a na mäse si pochutnávali len zriedkavo. Avšak objav dobre zachovaných skládok odpadkov v dvoch veľkých lomových komplexoch datovaných do prvých štyroch storočí n. l. ukázal, že pôvodné predpoklady boli ďaleko od pravdy.

Vedci našli dôkazy asi 55 rôznych rastlinných potravín a 20 zdrojov živočíšnych proteínov. Strava sa skladala hlavne z plodov z údolia Nílu - z obilnín, zo šošovice, z datlí, cibule, cesnaku, olív, oslieho mäsa, vína i rýb z Červeného mora. Našli sa aj delikatesy ako artičoky, lieskovce, vlašské orechy, granátové jablká, mandle, hrozno, figy, melóny, uhorky a dokonca čierne korenie dovážané až z ďalekej Indie.

Najprekvapujúcejší bol podľa archeológov nález semienok listového šalátu, mäty, žeruchy, červenej repy a kapusty, ktoré dokazujú, že čerstvá zelenina sa musela pestovať lokálne. „Robotníci a vojaci museli uprednostňovať zeleninu čerstvú, nie zvädnutú po týždeň trvajúcej ceste púšťou,“ povedala Dr. Marijke van der Veen, prednášajúca archeológiu na univerzite v Leicesteri, na vedeckom festivale British Association Festival of Science.

Písomné dokumenty potvrdzujú aj prítomnosť záhrad, avšak hmotné dôkazy o takýchto pozemkoch sa nenašli. Vedci predpokladajú, že ich zmyli časté záplavy. Na náleziskách známych ako Mons Claudianus a Mons Porfyrites sa ťažil kameň na monumentálne rímske budovy a chrámy.

(TASR)