Asi to budú nevyhnutné kroky

Jeden zodpovedá za privatizáciu aj za boj s korupciou

K hodnoteniu úspešnosti vlády v boji proti korupcii zaznievajú paradoxne optimistické hlasy dokonca z opozičných izieb, keď netaja presvedčenie, že s finalizujúcou privatizáciou (pred novou vládou zostala úloha predať už len posledný strategický podnik - Slovenské elektrárne) sa končí festival korupcie a klientelizmu na Slovensku. Po privatizácii štátnych podnikov aj poslední štátni pracovníci prestanú definitívne rabovať naše dane, korupcia klesne aspoň k európskym „hĺbkam“. Podstatné je, aby sme zároveň eliminovali dôvody, prečo sú dnes úplatky (v zdravotníctve či školstve) sprievodným javom. Výsledkom by mala byť situácia na trhu, keď medzi dopytom a ponukou je parita. Že sa to dá, dokazuje fakt, že sme už prakticky zabudli chodiť s pozornosťou do autoservisov, hoci pred pár rokmi to bol nevyhnutný zlatý kľúčik k spokojnosti zákazníka. Subjektívny pohľad pri posudzovaní a v rozhodovacom procese sa dá odstrániť rôzne. Časť odborníkov (v snahe znížiť korupciu v školstve) navrhuje zrušiť prijímacie pohovory. Nahradiť by ich mal poukážkový systém financovania základných a stredných škôl. Podobné postupy možno očakávať po voľbách aj v zdravotníctve. To však na druhej strane znamená, že privatizácii definitívne neodzvoní ani túto jeseň. Zvlášť keby v novej pravicovej vláde prešiel návrh zaviesť

rovnú daň

a celkovo by zvíťazila snaha znižovať daňové zaťaženie podnikateľskej sféry. Znížili by sa totiž automaticky príjmy do štátnej pokladnice. Vláda by preto jedným dychom musela povedať, ako tento výpadok nahradí. Analytici otvorene priznávajú, že to bude možné iba privatizáciou subjektov aj v spomínanom zdravotníctve či školstve, aby sa štát zbavil s tým súvisiacich výdavkov. Budú to zrejme nevyhnutné kroky, pretože momentálne bežný smrteľník musí s poľutovaním konštatovať, že korupcia sa za posledné štyri roky stala mimoriadne frekventovaným pojmom. Podľa niektorých odborníkov zo 40 parametrov, ktoré charakterizujú hospodárske prostredie na Slovensku, až 33 sa za plynulé štyri roky zhoršilo. Vyplýva z nedostatkovosti v jednotlivých oblastiach a sférach aj hospodárskeho života a z právneho chaosu. To je pre korupciu ako teplý májový dážď pre huby. Časť

politickej scény

u nás to ani neprekvapuje. Poukazuje pritom na európsku raritu, keď privatizačný proces, konkrétne privatizáciu strategických podnikov (za uplynulé štyri roky sa na Slovensku predal majetok štátu v objeme asi 3 mld. Sk) riadi podpredseda vlády pre ekonomiku, ktorý zároveň zodpovedá za plnenie vládneho boja proti korupcii. Výsledkom napríklad je, ako v týchto dňoch uviedol aj podpredseda NR SR Pavol Hrušovský, že nový šéf rezortu dopravy Ivan Mikloš zrušil výsledky tendra na kúpu ľahkých koľajových vozidiel. Keď navrhoval podobný krok bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko, musel opustiť kreslo. Dnes aj P. Hrušovský pripúšťa, že zo strany I. Mikloša môže ísť o pomerne lacné predvolebné gesto. S obavou, že sa

celá kauza

po voľbách zametie pod koberec. Podľa niektorých odhadov nová vláda bude môcť minúť v prvom roku 20, nanajvýš 30 miliárd korún. Rozhodne teda nebude mať peniaze ani kapacity na boj s korupciou vo všetkých sférach. Vláda, ktorá vzíde z jesenných volieb, však (v zmysle hesla, že ryba smrdí od hlavy) bude musieť namieriť kritické zrkadlo do vlastných radov, zamerať sa na parlament, políciu a prokuratúru, daňové a colné orgány. Na tie sa treba prednostne sústrediť. Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša sú tvrdenia o raste korupcie na Slovensku účelovo lživé. Odmieta spojenie privatizácie ako synonymum korupcie. Opiera sa pritom o výskumy verejnej mienky. Za kľúčové považuje, že transparentným vstupom významných zahraničných investorov do našich strategických podnikov a do bankového sektora došlo k zúženiu manévrovacieho priestoru pre korupciu. Ako jedno z opatrení do budúcnosti navrhuje zvyšovať postihy za korupčné správanie. Poslanec NR SR Július Brocka za

kľúčový projekt

v súdnictve považuje pre nastávajúce obdobie fungovanie súdneho manažmentu. Vníma to ako najväčšiu zmenu vo vnútornom chode súdnictva za posledné desaťročie. Okrem skrátenia súdneho konania má tento projekt priniesť v praxi aj výrazný protikorupčný efekt. Deklaruje tiež snahu prijať zákon o špeciálnom prokurátorovi pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Mal by v praxi prelomiť väzby medzi štátnymi orgánmi a orgánmi justície, aby sa korupčné kauzy na Slovensku skutočne dôsledne do detailov objasnili.

Tibor Bucha