Ďalšie zákony, nová vláda

Viacej pozornosti venovať cestovnému ruchu

Nehľadiac na to, čo sľubuje Národný program cestovného ruchu, verejnosť ani nedúfala, že návrhy zákonov o zriadení Národného úradu pre cestovný ruch a o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu by pred ich predložením do parlamentu prerokovala ešte táto vláda. Oba zákony v zásadnej miere ovplyvnia verejnú správu v oblasti cestovného ruchu, a to tak na národnej, ako aj na regionálnej úrovni. Mali by byť teda navzájom koordinované, aby jasne naznačili legislatívnu úpravu vertikálnych či horizontálnych väzieb vo verejnom sektore. Často zaznávaný verejný sektor má pre cestovný ruch mimoriadny význam. Navyše so vzrastajúcim významom potreby zabezpečenia podmienok trvalo udržateľného rozvoja, programových cieľov Agendy 21 a v neposlednom rade aj požiadaviek EÚ, vystupuje do popredia potreba efektívneho riadenia verejného sektora. Verejnosť vrátane jej odbornej časti je jednotná v názore nevyhnutnosti prijatia navrhovaných zákonov. Existujú však evidentné

názorové rozdiely

na ich obsahovú stránku, a to tak zo strany niektorých profesijných združení, už existujúcich regionálnych združení a dokonca aj ZMOS-u, ktorý na úrovni regiónu je jedným z najvážnejších nositeľov úloh vyplývajúcich z navrhovaných zákonov. Za daného stavu tu existuje veľká pravdepodobnosť, že zákony vstúpia do platnosti tak, ako sú predkladané v ich návrhu a doladí ich až prax. Tá ukáže, či sme podmienkam rozvoja cestovného ruchu venovali dostatočnú pozornosť a nakoľko sme vo svojom konaní predvídaví. Miera zdravého úsudku je v tomto prípade veľmi potrebná, pretože ako makroekonómi máme veľmi málo spoľahlivých informácií z operatívnej evidencie. Mnoho úhrnných štatistických informácií nie je spresňované pravidelným prieskumom, takže aj v odbornej časti verejnosti sa môže dostať tvrdenie proti tvrdeniu. Ak vychádzame z príkladu viac ako 60 % nárastu devízových výdavkov na turistiku, môžeme tvrdiť, že záujem domáceho obyvateľstva o dovolenkové, hlavne drahšie a dlhodobejšie cesty do zahraničia, enormne stúpa alebo môžeme predpokladať, že v súvislosti so zavedením

platby eurom

došlo z dôvodu turistiky k zvýšenému nákupu voľne zameniteľných mien. Rovnako môžeme tvrdiť, že rast devízových príjmov dosiahol v tomto období historickú úroveň alebo môžeme prijať stanovisko, že sa nám začína dariť stabilizovať faktory podmieňujúce rozvoj aktívneho cestovného ruchu. Konfrontácia názorov je produktívna, pokiaľ sa vedie k jasnému cieľu. Pokiaľ sú to však len predvolebné ciele, môže sa stať, že cestovný ruch zostane zase tam, kde je dosiaľ - neuznávaným odvetvím.

Rudolfa Vallová