Neúčelná a nehospodárna dohoda

Využívanie práce kmeňových zamestnancov a zmluvy s brigádnikmi

Podľa nového Zákonníka práce účinného od 1. 4. 2002 možno uzatvárať dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti aj dohody o brigádnickej práci študentov. Aké povinnosti majú zamestnávatelia za seba a za svojich zamestnancov v týchto prípadoch? Existuje nejaké oficiálne tlačivo týchto dohôd ? Ako upravuje nový Zákonník práce možnosť zamestnávať občanov poberajúcich tzv. plný invalidný dôchodok? V prípade, ak majú niektorú z uvedených dohôd, aké odvody je potrebné odvádzať do fondov?

- Úvodom je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať plnenie svojich úloh najmä zamestnancami v pracovnom pomere, ktorý sa od 1. 4. 2002 medzi zamestnancom a zamestnávateľom zakladá výlučne už iba písomnou pracovnou zmluvou alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (§ 7 ods. 4 a § 42 ods. 1 ZP). Dohody o prácach vykonávaných „mimo“ pracovného pomeru, teda dohodu o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať so zamestnancami iba výnimočne, a to ak ide o práce, ktoré sú vymedzené výsledkom a ktorých výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný a nehospodárny (§ 223 ods. 1 ZP).

Taktiež je potrebné upozorniť na skutočnosť, že invalidný občan podľa § 29 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je ten, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami atď.), teda môže byť zamestnaný, či môže vykonávať prácu, prípadne podnikať.

I. Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce je upravená v § 226 nového Zákonníka práce (ZP). Dohoda o vykonaní práce sa musí uzavrieť písomne, pretože inak je neplatná (§ 226 ods. 2 ZP). V dohode musí byť vymedzená(é)

- pracovná úloha,

- dohodnutá odmena za vykonanie a

- doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať,

- predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce.

Predpokladaný rozsah práce nesmie byť vyšší ako 300 hodín v kalendárnom roku (od 1. 4. 2002 sa počet hodín zvýšil zo 100 na 300). Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca, vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť, ak sa pracovná úloha nevykoná v dohodnutej dobe. Zamestnanec, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky, môže od dohody odstúpiť. Zamestnávateľ by bol v takom prípade povinný nahradiť škodu, ktorá by zamestnancovi vznikla. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Účastníci dohody sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej pracovnej úlohy. V prípade, ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy, nároky na odmenu primeranú vykonanej práci, pokiaľ môže zamestnávateľ jej výsledky použiť, nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov nezanikajú, ale sa stávajú súčasťou dedičstva.

Výkon činnosti na základe dohody o vykonaní práce účasť na nemocenskom poistení zamestnancov nikdy nezakladá.

Znamená to, že z dohody o vykonaní práce zamestnávateľ za žiadneho zamestnanca (teda ani za poberateľa invalidného dôchodku) poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí.

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti z dohody o vykonaní práce neplatí ani zamestnanec.

Tabuľka č. 1:

Dohoda o vykonaní práce

medzi zamestnancom (aj poberateľom invalidného dôchodku) a

zamestnávateľom

zamestnanec zamestnávateľ

(aj poberateľ invalidného dôchodku)

nemocenské neplatí neplatí

poistenie

dôchodkové neplatí neplatí

zabezpečenie

zdravotné neplatí neplatí

poistenie

príspevok

na poistenie neplatí neplatí

v nezamestnanosti

II. Dohoda o pracovnej činnosti

Dohodu o pracovnej činnosti (§ 226a ZP) môže zamestnávateľ uzavrieť s fyzickou osobou, aj keď predpokladaný rozsah práce nepresahuje 300 hodín (teda rozsah zo 100 hodín v mesiaci sa od 1. 4. 2002 zvýšil na 300). Na základe tejto dohody možno vykonávať prácu v rozsahu neprekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, čiže najviac 20 hodín týždenne pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Do tohto rozsahu sa nezapočítava čas prípadnej pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzavretá, najdlhšie však za obdobie 12 mesiacov.

Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzavrieť písomne, pretože inak je dohoda neplatná. V dohode musia byť uvedené

- dohodnutá práca,

- dohodnutá odmena za vykonanú prácu (môže byť aj nižšia ako minimálna mzda, teda podľa počtu odpracovaných hodín, ZP neurčuje ani minimálnu, ani maximálnu výšku odmeny, teda závisí to od dohody),

- dohodnutý rozsah pracovného času,

- doba, na ktorú sa dohoda uzaviera.

Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzaviera na dobu určitú. V dohode možno dohodnúť aj spôsob jej zrušenia. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný pomer. Ak spôsob zrušenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

Dohoda o pracovnej činnosti zakladá účasť na nemocenskom poistení za podmienok, že zamestnanec činný na základe „dohody o pracovnej činnosti“ nie je poistený z dôvodov inej činnosti (čiže nemá iný pracovný pomer, nie je študentom VŠ atď., nepoberá starobný ani invalidný dôchodok a dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako šesť pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Sk mesačne (§ 68 vyhlášky ÚRO č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného vyplýva, že ak osoba poberá tzv. plný invalidný dôchodok a zároveň má uzatvorený aj pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti, z tejto dohody o pracovnej činnosti nie je zúčastnená na nemocenskom poistení, na dôchodkovom zabezpečení, ani na zdravotnom poistení zamestnancov a táto osoba z tejto dohody o pracovnej činnosti neplatí ani poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, ani na zdravotné poistenie.

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie a na zdravotné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku zamestnaného na základe dohody o pracovnej činnosti neplatí ani zamestnávateľ (teda ani vaša organizácia).

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti (§ 57 ods. 1 zákona NR SR č.387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) je však povinný platiť aj takýto zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti - poberateľ invalidného dôchodku, ktorý je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (§ 29 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) čiže bez zreteľa na skutočnosť, či mu dohoda o pracovnej činnosti účasť na nemocenskom poistení zakladá alebo nezakladá. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ, teda vaša organizácia, ktorá za takúto osobu na základe dohody o pracovnej činnosti je povinná platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Vyplýva to z vymedzenia, kto sa na účely zákona o zamestnanosti považuje za zamestnávateľa a za zamestnanca. Zamestnávateľom na účely tohto zákona od 1. 8. 2000 je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území SR a zamestnáva inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 23 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 245/2000 Z. z.) a zamestnancom je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ak vykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 24 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 245/2000 Z. z.). Zamestnanec platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z určeného vymeriavacieho základu (§ 58 ods. 2 a 4 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vymeriavacím základom zamestnanca na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti je príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb atď. (§ 59 cit. zákona), teda v prípade zamestnanca vymeriavacím základom je hrubá mzda napríklad vo výške 2900 Sk mesačne. Zamestnávateľ platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 2,75 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov. Zamestnávateľ, u ktorého podiel zamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách je vyšší ako 25 %, platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 0,9 % z úhrnu vymeriavacích základov všetkých svojich zamestnancov (§ 58 ods. 3 a 4 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

Tabuľka č. 2:

Dohoda o pracovnej činnosti

medzi

zamestnancom (poberateľom invalidného dôchodku) a zamestnávateľom

zamestnanec zamestnávateľ

nemocenské

poistenie neplatí neplatí

dôchodkové neplatí neplatí

zabezpečenie

zdravotné neplatí neplatí

poistenie

príspevok 1 %, 2,75 % (či 0,9 %)

na poistenie z vymeriavacieho základu z úhrnu

v nezamestnanosti najmenej príjem za prácu vymeriavacích základov

poistenie teda z 2900 Sk svojich zamestnancov

najviac z 24 000 Sk (+ 0,25 % GR, či 0,1 % GR)

III. Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov (§ 227 ZP) môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov však nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, teda možno vykonávať prácu napríklad 20 hodín pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Do tohto rozsahu sa nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorý zamestnancovi nepatrí odmena, a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, pretože inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené

- dohodnutá práca,

- dohodnutá odmena za vykonanú prácu,

- dohodnutý rozsah pracovného času,

- doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi - študentovi.

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na dobu určitú, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť aj spôsob jej zrušenia. Neoddeliteľnú súčasť dohody predstavuje potvrdenie štatútu študenta. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ide o študenta riadnej dennej formy štúdia, teda nie o študenta bakalárskej, čiže externej formy štúdia. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť iba pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne iba výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

Na účely platenia poistného zamestnanec - študent dennej riadnej formy štúdia - poberateľ invalidného dôchodku podľa platnej právnej úpravy nemá postavenie zamestnanca, a teda nie je povinný platiť ani poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Taktiež ani zamestnávateľ za takého zamestnanca - študenta - poberateľa invalidného dôchodku poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, ani na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti z dohody o brigádnickej práci študentov neplatí.

Iná situácia je na účely zdravotného poistenia. Vyplýva to zo skutočnosti, že ide o subjekt, za ktorý platí poistné na zdravotné poistenie štát. Za študenta platí poistné štát iba v prípade, ak je nezaopatreným dieťaťom (od 1. 7. 2001 do 25 rokov veku), ktoré nemá vlastný príjem podliehajúci dani z príjmov a presahujúci výšku 3000 Sk. Platenie poistného na zdravotné poistenie je podmienené príjmom, pričom ide o akýkoľvek zdaniteľný príjem.

Ak študent - nezaopatrené dieťa (aj poberateľ invalidného dôchodku) uzavrie dohodu o brigádnickej práci študentov a jeho mesačná odmena presiahne výšku 3000 Sk, je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto vyplatenej odmeny. Poistné na zdravotné poistenie je povinný platiť si sám vo výške 14 % z vymeriavacieho základu (§ 12 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. a § 13 ods. 8 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení zákona NR SR č. 56/1999 Z. z.). V tomto prípade je študent povinný splniť si aj oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu platiť za neho poistné. V prípade, ak študent - poberateľ invalidného dôchodku z tejto dohody o brigádnickej práci študentov má príjem, ktorý podlieha dani z príjmov, ale nepresahuje 3000 Sk, poistné na zdravotné poistenie neplatí, pretože poistné naďalej za neho platí štát.

Tabuľka č. 3:

Dohoda o brigádnickej práci študentov

medzi

študentom (poberajúcim invalidný dôchodok) a zamestnávateľom

študent zamestnávateľ

(poberajúci invalidný dôchodok)

nemocenské neplatí neplatí

poistenie

dôchodkové neplatí neplatí

zabezpečenie

zdravotné neplatí neplatí

poistenie (príjem nižší ako 3000 Sk)

14 %

(príjem vyšší ako 3000 Sk)

príspevok

na poistenie neplatí neplatí

v nezamestnanosti

Záverom poznamenávam, že vzory dohôd mimo pracovného pomeru si možno vypracovať podľa potrieb konkrétneho zamestnávateľa v zmysle ustanovení Zákonníka práce, čiže ich vzory sú uverejnené napríklad v Ekonomickom a právnom poradcovi podnikateľa č. 12/2002 na str. 138 až 140.

JUDr. Zuzana Macková, PhD.