|
|||||||||||||||||
Štvrtok 12.Septembra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Revolučný pamäťový čipVedci spoločnosti Hewlett-Packard (HP) vyvinuli revolučný počítačový pamäťový čip pomocou novej molekulárnej technológie, ktorá posúva miniaturizáciu za doteraz platné hranice. Tento technický počin privítali takmer v každej oblasti technologického procesu. Vedci HP totiž vyvinuli 64-bitový pamäťový čip, ktorý sa zmestí do štvorcového mikrónu - milióntiny metra a niekoľko tisíc sa ich zmestí do konca ľudského vlasu. Pamäť obsahuje 64 bitov informácií a v tomto prípade každý bit vytvorila jedna alebo niekoľko molekúl vložených medzi dve sady supertenkých platinových drôtov, z ktorých jedna je uložená v smere sever-juh a druhá v smere východ-západ. V priesečníkoch tejto siete možno molekuly zapínať alebo vypínať elektronickými impulzmi cez platinové drôty. Kombináciou týchto vypnutí a zapnutí možno uchovávať informácie. A hoci je kapacita nového čipu zatiaľ obmedzená, predstavuje ďalší krok smerom k nanotechnológii - manipulácii s molekulami a atómami a práve v nej je budúcnosť. V horizonte približne desiatich rokov sa totiž miniaturizácia pomocou súčasnej technológie dostane na koniec svojich možností, no čipy sa musia naďalej zmenšovať, aby boli lacnejšie, rýchlejšie a energeticky úspornejšie. Tímy HP, ktoré sú stále na začiatku práce a ešte veľa rokov ubehne, kým výsledky ich práce bude možno komerčne využiť, však prvýkrát skombinovali pamäťové a logické obvody pomocou manipulácie s molekulami v sieti supertenkých platinových drôtov. Vedci dokázali tento čip vyraziť z formy vo vrchnej časti bežného kremíka. Dnešná výroba procesorov trvá niekoľko týždňov až mesiacov, keďže je potrebné ukladať jednu vrstvu obvodov za druhým na kremíkové doštičky. Metóda formovania vedcov HP tak môže podstatne skrátiť výrobný čas, keďže svoj čip dokázali vyraziť už v priebehu niekoľkých minút. Vyrobený čip je stabilný, takže molekuly zostávajú na svojom mieste a zachovávajú uloženú informáciu aj po vypnutí prúdu. Naproti tomu v súčasnosti si informácie uchovávajú len najdrahšie pamäťové procesory. Napriek výraznému úspechu však nový 64-bitový pamäťový čip nenájde použitie, pretože je málo výkonný. Štandardné pamäťové procesory DRAM, zabudované vo väčšine osobných počítačov, totiž dosahujú kapacitu 256 miliónov bitov. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |