Daňové výdavky a reštrikcie

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Podnikám v oblasti ekologických stavieb, domnievam sa, že daňové výdavky sú definované stále rovnako už od roku 1990. Je to pravda? Kolega tvrdí, že zákon č. 366/1999 Z. z. od roku 2000 vraj už v prvom odseku daňové výdavky svojou kodifikáciou ešte prísnejšie obmedzil ako to bolo do roku 1999?

- Myslím, že kolega má pravdu. Ak si pozorne prečítate a porovnáte starý zákon o daniach z príjmov (z. č. 286/1992 Zb. v znení doplnkov, ktorý platil do roku 1999 - vrátane) a nový zákon o daniach z príjmov (z. č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov), tak zistíte, že súčasná definícia je prísnejšia a precizuje reštriktívny zámysel správcu dane. Daňové výdavky podľa stavu a účinnosti novelizácií zákona o daniach z

príjmov k 1. 1. 2002 uvádzame v znení dikcie zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z.., zákona číslo 385/2000 Z. z., zákona č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z. a zákona č. 565/2001 Z. z. V kontexte naznačenej

úpravy korekcie predmetného zákona platí v zmysle spomenutých novelizácií nasledujúca úprava:

(1) Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve (bližšie pozri z. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4 (teda v prípade príjmov z prenájmu platí, že ak sa uplatňujú nie paušálne, ale skutočné výdavky, tak musí daňový subjekt viesť počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, hmotnom a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať, tvorbe a použití rezervy na opravu hmotného majetku, ak rezervu vytvára a o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa skončí prenájom).

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (napríklad § 5 ods. 1 zákona NR SR č.152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Sme daňový subjekt z radov právnických osôb. Potrebujeme zaujať odborné stanovisko k zahrňovaniu do daňových výdavkov na účely zníženia základu dane z príjmov v kategórii „zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody len do výšky náhrad za túto škodu zahrnovaných do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene k)“?

Nie je nám to jasné, pričom naša strojárska výrobná spoločnosť potrebuje realizovať rozsiahlu inováciu nášho technického parku a zaujímajú nás účtovno-daňové dosahy.

- Váš problém je riešený presne v ustanovení § 24 ods. 2, písmeno c) zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, čo znamená v praxi nasledujúce:

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody sa uzná ako daňový výdavok len do výšky náhrad za túto škodu zahrňovaných do základu dane. Iba v prípadoch vymenovaných

v § 24 ods. 2 písmeno k) zákona (čiže daňovníkom nezavinené škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy a škody spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok) sú daňovo uznaným výdavkom v plnej výške. Tieto je možné zahŕňať do základu dane tak, že živelné pohromy sa zahrnú v tom zdaňovacom období, kedy vznikli. Škody, pri ktorých daňovník predloží potvrdenie polície o neznámom páchateľovi, nie sú uznaným daňovým výdavkom v roku vzniku, ale najskôr v ďalšom zdaňovacom období ako položka znižujúca základ dane (vždy však len na základe potvrdenia polície).

Od 1. apríla 2002 platí z hľadiska zamestnávateľa tvrdší Zákonník práce. Naša obchodná firma zamestnáva takmer dvesto pracovníkov a v súčasnosti im projektujeme komplexný nový sociálny program. Ako máme správne postupovať z hľadiska dane z príjmov a platných daňových výdavkov podľa § 24?

- Váš problém má východisko v § 24 ods. 2 písmeno i) zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pretože v bežnej podnikateľskej praxi pomerne veľa daňových nezrovnalostí podľa zistení daňových kontrol v SR pramení aj z rozdielneho výkladu ustanovenia § 24 ods. 2 písmeno i) zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Platné ustanovenie zákona hovorí, že medzi daňové patria aj „výdavky

(náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné závodné zdravotnícke zariadenia (v zmysle ustanovení zákona SNR č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotníckej starostlivosti v znení neskorších predpisov,

3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov a na stredné učilištia, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy,

4. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 140 ods. 3 a 4 Zákonníka práce v znení zákona č. 43/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a zmien),

5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu danom pracovnoprávnymi predpismi (§ 20 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov),

6. príspevok maximálne do výšky 1000 Sk ročne na ubytovanie v zariadeniach cestovného ruchu na území SR počas dovolenky zamestnanca alebo osoby samostatne zárobkovo činnej, ktoré sú podľa tohto zákona daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 ods. 1 a majú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) alebo príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) a

Ing. Emil Burák, PhD.