Treba hodnotiť bez emócií

D. Kocinger: Riziko za prehradenie som zobral na seba

„Augustový prietok, spresnený Slovenským hydrometeorologickým ústavom pre profil Bratislavy 10 370 kubických metrov za sekundu (100-ročná voda je 10 600 kubíkov za sekundu), preveril bezpečnosť ochranných hrádzí tak do výšky, ako aj priepustnosti. Ako sa ukázalo, nielen u nás, ale aj v Nemecku, Rakúsku, ČR a v Maďarsku najslabšou vlastnosťou ochranných hrádzí je možnosť rozmáčania, a tým oslabovania ich stability,“ povedal nám k aktuálnej situácii na Dunaji po získaní poznatkov z poslednej povodňovej vlny splnomocnenec vlády SR pre Sústavu vodných diel na Dunaji Gabčíkovo (VDG) - Nagymaros Ing. Dominik Kocinger. „Za najbezpečnejšie možno považovať budovanie, teda rekonštrukciu hrádzí kombináciou podzemnej steny a tesniacej fólie na návodnej strane a hĺbkové drenovanie priesakov pod hrádzami na vzdušnej strane. Vyžiada si to značné finančné náklady. U nás sú zafixované kulminačné hladiny na celom úseku Dunaja i priesaky cez a pod hrádzami. Získali sa tak významné, skutočné podklady na spresnenie plánov povodňových opatrení na Dunaji a ďalších tokoch Slovenska.” Ako zdôraznil, na našej strane Dunaja boli vybudované protipovodňové ochranné opatrenia na celom jeho úseku i s predpokladom výstavby stupňa Nagymaros na tisícročný prietok. Stav a bezpečnosť hrádzí otestovala nedávna

prívalová voda

tak u nás, ako aj v Maďarsku. „Protipovodňová ochrana má prednosť pred všetkými ostatnými cieľmi, pre ktoré sa sústava vodných diel projektovala. Z posledných reakcií sa zdá, že si to viac začínajú uvedomovať aj v Maďarsku.“ Pokiaľ ide o hlasy, že sa treba dohodnúť o delení vody v Dunaji, existuje medzivládna dohoda z 19. apríla 1995 o priemernom ročnom prietoku do starého koryta Dunaja v množstve 400 kubických metrov za sekundu, v zimných mesiacoch 200 a v letných 600 kubických metrov za sekundu. Keby nebolo tejto dohody, malo by Slovensko podľa pôvodnej zmluvy právo prepúšťať do starého koryta Dunaja v zime 50 kubických metrov vody za sekundu a v lete 200. Vplyv tohto prietoku a vybudovanie prehrádzky na Dunaji pri Dunakiliti veľmi podrobne monitorujú obe strany. Výsledky sú zachytené v národných správach a v spoločných ročných správach, ktoré podpisujú splnomocnenci vlád pre monitorovanie. Za našu stranu je to D. Kocinger. „Z doterajších výsledkov možno jednoznačne konštatovať, že pokiaľ by maďarská strana

splnila povinnosť

a urobila ďalšie prehrádzky v starom koryte Dunaja, prietok v ňom by sa mohol redukovať. Otázky vodohospodárskeho režimu však patria do celého balíka usporiadania a plnenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.“ Na otázku, ako vplývalo Vodné dielo Gabčíkovo na ochranu Bratislavy a Budapešti, o čom sa v uplynulých týždňoch často polemizovalo, D. Kocinger pripomenul, že transformovaná povodňová vlna z augusta 2002 vo vzťahu k roku 1991 dokazuje, že pred jedenástimi rokmi by dosiahla výšku 932 cm, teda o 59 cm menej ako bola 16. augusta 2002. „Jednoznačne sa prejavil vplyv postupného zanášania koryta Dunaja splaveninami (štrkopieskami) v úseku Bratislava. Vodné dielo teda nielen zamedzilo postupu erózie (prehlbovania) dna koryta Dunaja, čo ohrozovalo stabilitu brehov, ale nastala sedimentácia štrkopieskov. Tie zmenšujú prietokový profil, a tým

zvyšujú hladinu

rieky. Opatrenie je jednoduché. Bagrovanie štrkopieskov z dna rieky znamená zároveň získavanie stále žiaduceho stavebného materiálu. Pokiaľ ide o vplyv vodného diela na ochranu Budapešti - sploštenia a zadržania povodňovej vlny, v prvom rade odporúčam vodohospodárom, aby vážili slová a nedávali príležitosť maďarským kolegom na zosmiešňujúce komentáre. Dunaj kulminoval v Budapešti 18. augusta pri prietoku 8200 kubických metrov za sekundu. Teda retencia (zadržanie) povodňového prietoku v celej inundácii od nášho Devína po Budapešť bola až 2170 kubických metrov za sekundu. To platilo i bez Vodného diela Gabčíkovo. Teda

ochrana Budapešti

je prakticky rovnaká, aká bola aj pred jeho sprevádzkovaním. Situáciu preto netreba zbytočne nepravdivo dramatizovať.“ Onedlho, 24. októbra bude tomu desať rokov, čo sa začalo s prehradzovaním Dunaja pri Čunove. Preto nás zaujímalo, ako s odstupom času vidí D. Kocinger aj tento akt, ktorým sa začalo dávať do používania vodné dielo v dnešnej podobe. „Riziko pri prehradzovaní nespočívalo pre investora, teda Vodohospodársku výstavbu Bratislava, v tlaku medzinárodných ekologických organizácií ani v demaršoch, ani vlády SR, ale v uvedení do prevádzky stavebne nedokončených objektov prvej etapy stupňa Čunovo. Preto už veľká voda v novembri 1992 narobila veľa škôd a odniesla hradiace segmenty z hate Čunovo do Maďarska. Vláda SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1992 v Zázname č. 17 (v redakcii ho máme k dispozícii - pozn. autor) vymenovala operatívny štáb na riešenie situácie okolo Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros vrátane zahraničnopolitických aktivít pod vedením vtedajšieho podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Milana Kňažka. Prijala uznesenie pod bodom ťcŤ, ktoré odcitujem: ťTermín prehradenia hrádze sa z technických príčin odložil.Ť Tento technický nezmysel použila vláda SR, aby jej nemohlo byť vytknuté, že súhlasila s prehradením rieky. O odklade prehradenia Dunaja sa totiž v zázname z tohto rokovania kabinetu nič nehovorí. To, že slovenská vláda nerozhodla o odklade prehradenia Dunaja, referoval minister pôdohospodárstva Peter Baco na mimoriadnom rokovaní federálnej vlády v noci z 26. na 27. októbra 1992. To môžem dokumentovať úplnou nahrávkou i prepisom jej vyše 6-hodinového rokovania. Medzinárodnú zodpovednosť musela vtedy

vziať na seba

vláda ČSFR a jej splnomocnenec (D. Kocinger), ktorý nezabezpečil splnenie uznesenia federálnej vlády z 21. októbra 1992 - neprehradiť Dunaj do začatia práce spoločnej komisie Európskej únie, ČSFR a Maďarska. Z toho vyplýva, že riziko za prehradenie Dunaja vyplývajúce z politických dosahov pre ČSFR som zobral na seba a nie tí, ktorí sa desať rokov do tejto pozície pasovali. Na prehradení Dunaja sme sa s Júliusom Binderom rozhodli po rokovaní v Bruseli 22. októbra 1992, na ktoré som ho pozval napriek odporu vtedajšieho vedúceho našej delegácie. Vedomý som si bol pozitívneho postoja vlády SR i pozície vlády ČSFR dva mesiace pred rozpadom federácie. Pravdou je, že slovenská vláda s tichým súhlasom, ale jednoznačne podporovala prehradenie rieky. Jedinou výhradou bola zástava Európskej únie, ktorá viala na brehu Dunaja a ktorú žiadal minister M. Kňažko stiahnuť. Telefonoval mi to z Javoriny. Keď som požiadavku tlmočil J. Binderovi, s ktorým som bol v trvalom telefonickom spojení, odkázal M. Kňažkovi, aby si prišiel zástavu zvesiť sám. Ja som bol počas prehradzovania povinne na Ministerstve zahraničných vecí SR. Mal som tam zachytávať všetky medzinárodné reakcie na začiatok prehradzovania a informovať o tom nášho ministra zahraničných vecí. Obdobie pred a po prehradení však čaká na skutočné, pravdivé historické spracovanie bez akýchkoľvek emócií,“ dodal D. Kocinger.

Vladimír Turanský