Už nie iba na papieri...

Otvorenie trhu až od budúceho roka

Liberalizácia trhu s elektrickou energiou sa na Slovensku rozbieha aj v porovnaní s okolitými štátmi pomaly. To tvrdili ešte donedávna najmä predstavitelia spoločností, ktoré už dlhšie plánujú zamerať svoje podnikateľské aktivity na obchodovanie s elektrickou energiou. V určitom smere mali aj pravdu. Veď už od januára minulého roka sa pôvodne avizoval prvý krok k liberalizácii trhu. Konkrétne sa mal domáci trh otvoriť pre veľkoodberateľov s ročnou spotrebou nad 500 GWh. No zostalo len pri sľuboch, lebo otvorenie sa týkalo len štyroch podnikov v SR a pre nich z domácich dodávateľov neexistuje iný výrobca ako Slovenské elektrárne (SE). Druhý krok liberalizácie sa uskutočnil od 1. januára tohto roka. Otvorenie trhu sa už vzťahuje na odberateľov s ročnou spotrebou nad 100 GWh. Aj keď ich je približne dvadsať, zatiaľ nik neprešiel k inému dodávateľovi. Liberalizácia je v prvom rade otázkou ponuky. Distribučné podniky majú okrem svojich sietí ešte obchodné oddelenia, ktoré si účtujú za svoju prácu nemalú maržu. Práve túto ich činnosť môžu vykonávať (za stanovených podmienok) aj iné subjekty. A môžu ponúknuť konečnému zákazníkovi výhodnejšiu obchodnú maržu. Pri kritike údajne pomalého rozbehu liberalizácie treba zohľadniť aj špecifiká SR. Aj keď by z domácich výrobcov elektriny už mohol pre odberateľov nad 100 GWh prichádzať do úvahy aj iný subjekt okrem SE, najmä Paroplynový cyklus Bratislava, situáciu komplikujú dlhodobé zmluvy na odber elektriny so SE. Tie sú zasa súčasťou zmluvných podmienok k úveru, ktorý PPC poskytla Európska investičná banka. Rušiť tieto zmluvy by bolo veľkým rizikom. Vzhľadom na daný stav teda určité východisko predstavovalo otvorenie sa trhu voči zahraničiu. Navrhovaná vyhláška z dielne MH SR ráta s tým, že od budúceho roka mohli odberatelia s ročnou spotrebou nad 40 GWh doviezť až tretinu svojej produkcie zo zahraničia. Proti takému zneniu sa SE ostro postavili. Jej aplikácia v praxi by podľa predstaviteľov SE mohla mať negatívny vplyv na hospodárske výsledky SE a v konečnom dôsledku aj na schopnosť SE splácať úvery. Východiskom by pre SE jedine bolo odstaviť zdroje, ktoré na výrobu využívajú domáce hnedé uhlie. V porovnaní s jadrovými či vodnými elektrárňami je v nich výroba elektriny najdrahšia. Ak by sa však manažment SE chcel správať ako správny podnikateľ, čo po privatizácii bude zrejme nevyhnutné, a chcel uvedené zdroje odstaviť, do popredia by zasa vystúpil sociálny aspekt. Podľa pripravovanej vyhlášky mali mať odberatelia elektriny s ročnou spotrebou nad 100 GWh možnosť už v tomto roku doviezť 1/12 svojej ročnej spotreby elektriny „spoza hraníc“. No napokon k otvoreniu voči zahraničiu v tomto roku pravdepodobne nedôjde. Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať, kontroverzná vyhláška ešte nie je v platnosti a keby aj bola, nakupovať nemožno ihneď. Podľa vyjadrenia kompetentných dovoz elektriny zo zahraničia je možný až po 60 dňoch od podania žiadosti na Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS). Navyše, nie je vylúčené, že podoba vyhlášky - ak by aj prešla podpisom - sa po voľbách zmení. A tak je zrejme lepšie s nákupom elektriny zo zahraničia tie dva-tri mesiace počkať.

Zdena Rabayová