RIZIKÁ PREDSTAVUJÚ

Prísny záväzok vlády hospodáriť v tomto roku s deficitom štátneho rozpočtu nepresahujúcim 3,5 % hrubého domáceho produktu sa tento rok nepodarí naplniť. Chybou nebolo len to, že príjmy štátneho rozpočtu boli nadhodnotené, či to, že kapitálové príjmy boli chybne zaúčtované ako bežné príjmy (hoci vznikajú len raz). Veľkým problémom sa však začína javiť aj vysoké čerpanie sociálnych dávok. Ak by ich čerpanie pokračovalo v tom tempe ako doteraz, tak by celkovo za celý rok na tieto účely zo štátnej pokladnice odtieklo 17,7 mld. Sk, ale v zákone o štátnom rozpočte sa počíta s výdavkami v objeme len 13,96 mld. Sk, rozdiel teda predstavuje až 3,8 mld. Sk. Ako upozorňuje Ministerstvo financií (MF) SR, takýto rozsah výdavkov nie je možné utlmiť v rámci presmerovania výdavkov v roku 2002. Navyše, viaceré rozpočtové kapitoly signalizujú riziká v prekročení výdavkov súvisiacich s realizáciou zákonov o štátnej a verejnej službe. MF chce preto presadiť, aby sa uvedené zákony realizovali v rámci vyčlenených rozpočtových limitov.

Riziká prekročenia výdavkov štátneho rozpočtu síce budú do istej miery eliminované znížením výdavkov na výstavbu diaľnic (v objeme 1 miliardy Sk), ale aj po zohľadnení tohto faktora kvantifikuje MF riziko v prekročení výdavkov približne na 3 mld. Sk.

Na druhej strane vláda pri zostavovaní tohtoročného štátneho rozpočtu počítala aj s takými príjmami, s ktorými v podstate rátať nemala. Napríklad veľmi kritizované bolo zahrnutie výnosu z privatizácie hotela Forum v sume 1 mld. Sk. Takýto príjem sa totiž mal klasifikovať ako mimorozpočtový. Ako sporný bod vystupuje aj plánovaný príjem z predaja licencií UMTS vo výške 3 mld. Sk. Ďalším kameňom úrazu je plánovaný odvod zo zisku Národnej banky Slovenska. Pôvodný zámer odviesť do štátnej pokladnice 4,7 mld. Sk sa zrejme nepodarí naplniť, keďže NBS v tomto roku pravdepodobne nedosiahne ani polovicu plánovaného zisku. Jej náklady totiž prudko stúpli po tom, čo vláda rozhodla umoriť z príjmov z privatizácie SPP domáci dlh. Vďaka tomuto kroku na kapitálovom trhu výrazne stúpla likvidita a banky prebytočné zdroje sterilizujú v NBS. Centrálna banka tak vlastne svoj prípadný budúci zisk míňa na úrokoch, ktoré musí platiť domácim bankám. Sporné bolo aj zahrnutie zisku Konsolidačnej banky Bratislava do štátneho rozpočtu. Náklady na jej ozdravenie ani náklady na jej chod totiž v rozpočte vykázané nie sú.

Ministerstvo financií, uvedomujúc si súčasný stav, odporučilo vláde, aby pristúpila „k diferencovanému viazaniu výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol“. Na našu priamu otázku, čo sa za týmto odporučením skrýva, nám na ministerstve bez bližšej konkretizácie povedali, že MF bude môcť pristúpiť k takémuto riešeniu len v tých kapitolách, v ktorých je správcom. A to sú len kapitoly - štátny dlh a verejná pokladničná správa (VPS). V rozpočtovej kapitole štátny dlh je malý manévrovací priestor. Vďaka miernemu posilneniu koruny síce klesli náklady na splácanie zahraničného dlhu, čím by sa mohlo ušetriť asi 200 mil. Sk, ale táto suma je v porovnaní s hroziacim prekročením plánovaného deficitu zanedbateľná. Čo sa týka domáceho dlhu, vláde nahral do kariet pokles priemernej úrokovej sadzby. Zatiaľ čo v štátnom rozpočte sú splátky štátnych dlhopisov (ŠD) a štátnych pokladničných poukážok (ŠPP) prepočítavané pri úrokovej sadzbe 8,3 %, prípadne 8 %, v skutočnosti sa ŠD a ŠPP emitovali pri sadzbách 7,7 % až 7,8 %, čím vláda ušetrila približne 3 miliardy korún. Pokles úrokových sadzieb bol badateľný aj napriek tomu, že NBS v apríli zvýšila úrokové sadzby o 0,5 %, aby tak vládu upozornila na jej rozšafné hospodárenie. Prebytok likvidity na trhu však aj napriek tomuto opatreniu postupne zrazil sadzby nižšie. Istým riešením je aj vydávanie ŠPP s dlhšou lehotou splatnosti, čím sa bremeno ich splácania presunie do ďalšieho roka. Vďaka tomu by mohla vláda tento rok ušetriť ďalších 2,5 mld. Sk.

Čo sa týka úspor v kapitole VPS, je len ťažko odhadnúť, kde chce vláda šetriť. VPS zastrešuje všetky kapitoly, ktoré nie sú špeciálne samostatne vedené. Okrem výberov daní do nej pritekajú príjmy z rôznych oblastí a ešte nekontrolovanejšie odtekajú.

Aj keď tento rok ukončí vláda hospodárenie s vyšším schodkom, ako si naplánovala, žiadna kríza nehrozí. Deficit štátneho rozpočtu vo výške 4,5 % HDP sú verejné financie ešte schopné uniesť. Horšie to však bude na budúci rok. Aby sa odvrátila kríza, bude musieť vláda zrejme prikročiť aj k nepopulárnym opatreniam. Ozývajú sa hlasy, ktoré (aj v rámci našej konvergencie k EÚ) presadzujú zvýšenie spodnej sadzby DPH. Ak by napríklad došlo k zvýšeniu spodnej sadzby z 10 % na 12 %, tak by do štátneho rozpočtu mohlo v budúcom roku pritiecť asi o 5 miliárd Sk viac. Toto zvýšenie totiž postihne najmä základné potraviny, pričom spotrebitelia reagujú na vyšší rast cien potravín omnoho miernejším poklesom dopytu. Len či to vydrží peňaženka bežného Slováka.

Ivana Sedliaková