Čo potrebuje cestovný ruch?

Prírodné krásy nie sú automaticky zdrojom príjmov

Po otvorení hraníc koncom roku 1989 sme si ako krajina hodne sľubovali od rozvoja cestovného ruchu. Okrem mora máme predsa všetky atribúty: krásnu prírodu, staré hrady a zámky, ľudovú architektúru, mestské pamiatkové rezervácie, jedinečný folklór, typickú gastronómiu, dobré vína, hory a jaskyne, kúpele, kultúrny život a ďalšie. Napriek tomu sme sa doteraz nestali vyhľadávanou turistickou destináciou a „druhým Švajčiarskom“, čo bola vízia, ktorá sa pred desiatimi rokmi často prezentovala v médiách. Kde sa stala chyba? To je už otázka pre vtedajšiu ministerku obchodu a cestovného ruchu Janu Kotovú, dnes poradkyňu podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu a kandidátku na poslankyňu NR SR za DS-DÚ. „Problém je v nedocenení významu cestovného ruchu všetkými doterajšími vládami. Narazili sme na obrovskú bariéru nepochopenia,“ začína svoje rozprávanie. „Pretože každý chodí na dovolenku, tak si aj myslí, že tomu rozumie. V tom čase sa zdalo veľmi veľa, keď som hovorila, že potrebujeme desať rokov tvrdej práce na vybudovanie materiálno-technickej základne, s ktorou by sme sa dostali na určitú štartovaciu plochu. A aj keď pred každými voľbami stúpala intenzita a kvantita proklamácií predstaviteľov rôznych politických strán o tom, čo treba v cestovnom ruchu rozvíjať, bola som vlastne poslednou ministerkou obchodu a cestovného ruchu. Nová vláda

zrušila rezort

v tom najhoršom čase, keď ešte nič nebolo organizačne a právne doriešené. Pričom netvrdím, že len ministerstvo môže pomôcť. Návrhov na inštitucionálne usporiadanie cestovného ruchu bolo viac.“ Kde však hľadať príčiny nezáujmu a nepochopenia? Podľa J. Kotovej predovšetkým v utkvelej predstave o našich prírodných krásach, pričom si neuvedomujeme, že samotné prírodné krásy sa nestávajú automaticky zdrojom príjmov. Na ich zhodnotenie sú potrebné investície - do rozvojových programov, do zvýšenia kvality služieb a rozvoja propagácie, vytvárania obrazu o našej krajine. „Rozdelila by som to na tri časti,“ hovorí expertka na cestovný ruch. „V prvom rade treba podporovať investície, ďalej informovanosť a zvýšenie úrovne služieb, no a napokon musí vláda prijať balík svojich opatrení pre rozvoj cestovného ruchu.“ Bez investícií do materiálno-technickej základne

nie je možné

cestovný ruch rozvíjať. Predovšetkým ide o rozvoj dopravnej siete, čo si žiada podporu vlády. „To nie je záležitosť jednotlivých zariadení či podnikateľov,“ pokračuje J. Kotová. „Tých sa týkajú až následné investície do rozvoja stredísk cestovného ruchu po dobudovaní potrebnej infraštruktúry. Darmo budú podnikatelia investovať do rozvoja svojich zariadení niekde na Orave alebo východnom Slovensku, keď sa tam turista nemá ako dostať, samozrejme, na porovnateľnej úrovni so svetom.“ Informovanosť delí J. Kotová na informácie o Slovensku v zahraničí, ktoré ho majú k nám prilákať a ktoré turistovi v jeho materskej krajine poskytne naše zahraničné zastúpenie, na informovanosť na Slovensku, ktorá ho na každom kroku zorientuje, teda informačný systém v celej SR zhodný s európskym. Na orientačné informácie musí nadväzovať sieť informačných kancelárií - tabuľa

pri vstupe

do každého mesta oboznámi návštevníka s tým, kde sa takáto kancelária nachádza. Tam potom musí získať všetko, čo potrebuje vedieť, mapku mesta a okolia, informácie o hoteloch, strediskách a pozoruhodnostiach, a to v niekoľkých svetových jazykoch. „Tretiu rovinu predstavujú informácie o možnostiach podpory domácich podnikateľov v regiónoch,“ pokračuje bývalá ministerka vo výpočte. „Ľudia stále počúvajú o nejakých programoch EÚ, o podpore regiónov, o štrukturálnych fondoch, ale nemajú podrobné konkrétne informácie, ako sa dá podpora získať a aké typy projektov potrebujú urobiť. A práve tieto informácie sú nevyhnutné.“ K rozvoju cestovného ruchu neodmysliteľne patrí aj zlepšenie úrovne služieb. Práve v tejto oblasti máme

ešte čo doháňať,

aby sme sa priblížili úrovni poskytovanej v strediskách cestovného ruchu vo svete. „Často sa chválime našou slovanskou pohostinnosťou a dobrosrdečnosťou,“ upozorňuje J. Kotová na istý paradox. „Možnosť oceniť to, však majú len tí vybraní návštevníci, ktorých pozývame do našich domovov. Ale to nie sú typickí turisti. Služby poskytované v zariadeniach cestovného ruchu, to je o niečom inom.“ Predstava, že rozvoj cestovného ruchu dokážu vyriešiť malí a strední podnikatelia bez podpory štátu, je podľa J. Kotovej nesprávna. Význam malých a stredných podnikateľov pri rozvoji tohto odvetvia je síce nesmierny, ale ich vplyv bude výrazný až po uskutočnení celého systému opatrení, ktoré rozvoj cestovného ruchu so sebou prináša. Pritom propagácia Slovenska vo vzťahu k zahraničiu zostane trvale parketou štátu. Ani tu netreba objavovať objavené. Príklad si môžeme zobrať z krajín, kde cestovný ruch významne prispieva k tvorbe HDP - Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko a v poslednom čase sa takou čoraz výraznejšie stáva aj Česká republika.

Zuzana Krútka