Asi potrebujeme jasnovidcov

Zahraničný partner je pri vstupe do EÚ výhodou

Výrobné družstvo Vzor vo Zvolene si objednalo analýzu dosahov nášho vstupu do Európskej únie. Jeho vedenie dúfa, že v nej objaví aspoň niečo konkrétne, čo sa priamo týka ich odvetvia a tovarového zamerania, aby si mohli v predstihu pripraviť svoju vlastnú stratégiu prežitia. Všetci v tejto brandži totiž vedia, tak ako to pre Hd potvrdila aj Kristína Meleková (Slovena Žilina), že kríze v textilnom a odevnom priemysle bude treba po našom začlenení do EÚ vzdorovať iným spôsobom ako dosiaľ. Lacná pracovná sila smerom na východ je dôvodom, pre ktorý v krajinách EÚ, najmä tých, ktoré patria k centrám zrodu svetovej módy, zostáva prevažne sofistikovaná práca vyžadujúca okrem zručnosti najmä um a nápady. To ostatné si európske firmy objednávajú tam, kde ich to stojí menej peňazí, teda aj u nás. Po našom vstupe do únie sa budú musieť aj v tomto odvetví zdvihnúť mzdy, ocitneme sa teda v podobnej pozícii ako tamojšie textilné a odevné spoločnosti. Ing. Naďa Somorová (Maytex Liptovský Mikuláš) vidí pozitívum v odstránení colných bariér a administratívnych formalít a verí, že nemecký, francúzsky a fínsky trh, kam dnes ich firma dodáva veľké množstvo metráže, nestratia. „Rast ceny práce budeme musieť kompenzovať produktivitou, novými technológiami,“ myslí si. „Dostali sme nedávno mail od jednej študentky z Fínska,“ ilustruje problematiku Pavol Jakubík, generálny tajomník Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP) SR. „Zaujímala sa o tradíciu výroby posteľnej bielizne, vyrábané množstvá a hlavne, ako to bude s výrobou v tomto sortimente vyzerať po našom vstupe do únie. Odpovedali sme jej

veľmi vyhýbavo,

lebo ak by sme mali byť otvorení, tak napíšeme, že keby sme to vedeli, založíme si jasnovideckú kanceláriu. Naozaj nie sme vstave to odhadnúť.“ Podľa neho sú firmy ako v. d. Vzor Zvolen, ktoré k budúcnosti pristupujú aktívne a pátrajú po informáciách, v menšine. „Dokonca si myslím, že asi 70 % firiem ani nechce vedieť, čo sa bude diať po vstupe do EÚ,“ pokračuje P. Jakubík. „Zakrývajú si pred tým oči, fungujú zo dňa na deň. Málokto sa pozerá dopredu viac ako na jeden plánovací rok alebo jedno kontraktačné obdobie.“ Zatiaľ sa im však darí. Najmä novým firmám, ktoré robia len mzdovú prácu a šijú výhradne pre jedného zahraničného zákazníka, nanajvýš dvoch. „Stoja a padajú s týmto partnerom. O ne mám obavy a myslím si, že budú mať najväčší podiel na zaniknutých firmách v období vstupu do únie,“ hovorí generálny tajomník ATOP. Čo je však podľa neho podstatné? Konkurencia východoázijských krajín, s ktorými

môžeme súťažiť

možno v kvalite (majú nielen lacnú pracovnú silu, ale aj dobrú surovinovú základňu - bavlnu, vlnu i hodváb, ako aj kumulácii pracovnej sily zodpovedajúce vysokokapacitné stroje), sa nezmierni. Malo by však dôjsť k odstráneniu skrytej diskriminácie krajín strednej a východnej Európy zo strany krajín EÚ. Tá sa prejavuje najmä pri predaji surovín, keď napríklad nemecká firma kupuje tkaninu za 50 alebo 60 percent toho, čo naša firma. Tam možno podľa P. Jakubíka hľadať zdroje na zvýšenie miezd. A aj keď je podľa neho ťažké hovoriť o receptoch a žiadny všeobecne platný návod na prežitie nejestvuje, myslí si, že výhodu majú firmy so zahraničným kapitálom alebo so zahraničným partnerom. „Nemusí vždy ísť o priamy kapitálový vstup do fabriky,“ myslí si P. Jakubík. „Môže to byť na báze know-how, na báze obchodnej spolupráce a ďalšie formy. Účasť zahraničného partnera totiž rozširuje odbytovú základňu a zvyšuje istotu, najmä v prechodnom období,“ domnieva sa. Aj firmám, ktoré pracujú v mzde, sa

zvýšia náklady

potrebné na financovanie výroby - partneri im už nebudú dodávať kompletný materiál, len im povedia, kde si ho majú vyzdvihnúť. A zaplatiť. Budú teda potrebovať minimálne dvojnásobok obratového kapitálu než doteraz, keď financovali iba mzdy. „Keďže väčšina textilných a odevných fabrík ručí prakticky celým svojím majetkom za doterajšie úvery, kde zoberú ďalší majetok, aby si mohli vziať úvery na financovanie výroby?“ kladie P. Jakubík rečnícku otázku a odpovedá si: „Treba už teraz začať prechádzať zo mzdovej práce na plnú konfekciu, avšak tak, aby klientela zostala zachovaná a aby sa vopred eliminoval negatívny vplyv tohto faktora.“ Poučenie môžeme hľadať napríklad aj v Španielsku, ktoré vstupovalo do EÚ pred 15 rokmi a malo vraj perfektnú prípravu po každej stránke. Napriek tomu textilný a odevný priemysel stratil 40 % pracovnej sily a kapacít tiež približne toľko. Došlo k jeho výraznej reštrukturalizácii, pričom najsilnejšou sa stala oblasť bytového textilu prepojená na nábytkársky priemysel. Konfekcia tam ešte i teraz mierne klesá a ani 15 rokov po vstupe k zvýšeniu nedochádza, pričom najväčší objem dovozu do Španielska predstavujú textilné a odevné výrobky.

Zuzana Krútka