Farmičky nie sú budúcnosťou

Komentuje Tibor Bucha

Priemyselná produkcia je zasiahnutá fenoménom globálneho spomalenia. Nízky zahraničný dopyt ovplyvňuje jej chabý rast. Napriek tomu priemyselná produkcia na Slovensku vykazuje posun k lepšiemu. Niektorí odborníci dokonca neskrývajú, že v porovnaní s krajinami Európskej únie je v lepšej kondícii. Napriek všetkému Slovensko je podľa medzinárodných pravidiel vnímané ako vidiecka krajina. Na prvé počutie to možno znie nelichotivo, aj táto minca má však dve strany. Rozvoj priemyselných odvetví u nás bude zrejme aj po jesenných parlamentných voľbách patriť ku kľúčovým programom novej vlády. To bude klásť čoraz vyššie nároky na energetickú spotrebu. Neisté vzťahy ekonomicky najsilnejších veľmocí a arabského sveta naznačujú, že treba čoraz intenzívnejšie hľadať iné cesty k energetickej sebestačnosti. Aj to najväčšie nálezisko ropy či zemného plynu raz dorazí ku dnu. Skončí. Vyspelý svet aj z tohto aspektu vníma poľnohospodárstvo ako najperspektívnejšie odvetvie. Napríklad Spojené štáty zvýšili dotácie do poľnohospodárstva o 188 mld. USD. A dnes majú program, podľa ktorého až 90 % plastov a 50 % všetkých palív a pohonných látok sa bude vyrábať z biobázy - napríklad z repky olejnej, cukrovej trstiny a pod. Je to principiálne hľadanie náhrady fosílnych palív a neobnoviteľných energetických zdrojov.

Poľnohospodárstvo z dlhodobého hľadiska ukazuje cestu. Pokiaľ ide o Slovensko, zachovali sme si koncentrovaný kapitál, a tým aj možnosť zachytiť trend zo Spojených štátov - efektívnu veľkovýrobu. USA totiž vyrábajú v poľnohospodárstve o polovicu lacnejšie ako krajiny EÚ. Slovensko je dnes medzi EÚ a USA, až do nášho prijatia za riadneho člena nás únia vníma ako konkurenta. Preto si aj pred a po vstupe do únie musíme vedieť zachovať konkurencieschopnú poľnohospodársku produkciu a nepodľahnúť tlakom zo strany únie zmeniť rezort na množstvo maličkých farmičiek. Únia sama musí reštrukturalizovať, aby nebola voči USA outsiderom. Aj v Bruseli sa prísne plánuje vrátane kvót, ktorá krajina koľko bude vyrábať a pod. Otázne je, či bude na Slovensku nová vláda schopná nadimenzovať rozvojové smery rezortu a či si to dokáže aj obhájiť v Európskom parlamente.

Najväčšie riziko číha v prijatí podmienok pre nákup slovenskej pôdy. U nás je pôda 10-krát lacnejšia ako v EÚ. Kým naši poľnohospodári nebudú mať rovnaké podmienky pri poskytovaní úverov a dotácií, prijatou legislatívou musíme vedieť zabrániť, aby zahraniční investori za pár korún poskupovali našu pôdu. Dánskych, rakúskych či francúzskych poľnohospodárov v tomto smere podporujú vlády výhodnými úvermi. Aby poľnohospodári nezostali doma len paholkami, ale dokázali ponúknuť aj priemyselnej sfére alternatívne riešenia, nesmieme ich vyhnať „niekde na lazy“. Ak chceme jazdiť na cukor, nesmieme pri rozdeľovaní štátnych peňazí zabudnúť na poľnohospodárov a trochu im „prisoliť“.