Vdýchnuť život projektom

Skúšobná grantová schéma bola pre našich podnikateľov o učení sa

V nadväznosti na špeciálny prípravný program orientovaný na prípravu krajiny na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ, sa tiež realizovala Skúšobná grantová schéma pre cestovný ruch. Z asociovaných krajín bola aplikovaná len na Slovensku a v súčasnosti sa pripravuje aj pre Chorvátsko. Všetci, ktorí sa na príprave a plnení schémy podieľali, získali mimoriadne cenné skúsenosti a konkrétne empirické vedomosti o tom, kde sa nachádzame v našej pripravenosti úspešne sa uchádzať o finančné zdroje z únie a zvládnuť celý proces, ktorý je administratívne pomerne náročný. Grantová schéma verne simulovala spôsob získavania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. O získaných skúsenostiach hovoríme s Ing. Pavlom Weissom, riaditeľom Ústavu turizmu, ktorý hodnotí: „Skúšobná grantová schéma poskytuje dva základné prínosy. Prvý z nich je zvládnutie procesu na strane ťsprostredkovateľaŤ (v začiatočnej fáze na národnej, neskôr na regionálnej úrovni), ako aj na strane potenciálnych žiadateľov. Druhým je podpora malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorá má priamu a nepriamu formu. Priamou sú

granty pre malých

a stredných podnikateľov, najmä na investičné akcie, nepriamou sú granty neinvestičného charakteru pre združenia turizmu, obce, nadácie a iné neziskové organizácie vytvárajúce optimálne podmienky pre malých a stredných podnikateľov.“ Zvládnutie procesu manažovania grantu a učenia nebolo jednoduché. Proces je náročný počas celého priebehu grantu - od prípravy kritérií cez vyhlásenie výzev na podávanie žiadostí, podávanie žiadostí, kontrola ich formálnej stránky, hodnotenie kvalitatívnej stránky projektu a jeho schvaľovanie, uzatváranie zmlúv, monitoring až po konečnú realizáciu grantov. Pre európske fondy je typické, že zodpovednosť a právomoc je členená a delená, aby jedna skupina ľudí nemohla ovládať a manipulovať proces prideľovania finančných prostriedkov. Celý proces posudzovania a schvaľovania žiadostí sa skladá z troch častí, pričom každú z nich realizujú iné osoby. V prvej fáze sa realizuje formálna kontrola úplnosti a správnosti vyplnenia žiadosti, ako aj oprávnenosti žiadateľov. Realizuje ju Sekretariát grantovej schémy. Žiadosti, ktoré spĺňajú

vecné náležitosti,

sú postúpené hodnotiacej komisii. Táto komisia hodnotí projekty na základe stanovených kritérií a na základe tohto hodnotenia sa zostaví poradie projektov podľa počtu získaných bodov, ktoré rozhodujú o pridelení grantu. Objektívnosť posudzovania je zaručená písomným hodnotením jednotlivých projektov, ako aj zložením hodnotiacej komisie. Jej členmi sú zástupcovia MH SR zodpovední za štátnu politiku cestovného ruchu, zástupcovia ministerstiev kultúry, výstavby a regionálneho rozvoja, pôdohospodárstva, v ktorých je silná väzba na turizmus, ďalej zástupcovia jednotlivých regiónov. Ich úlohou je posúdiť význam a prínos projektov pre daný región a členmi sú aj zástupcovia profesijných združení. Treťou fázou je samotná kontraktácia. Zmluvu s úspešnými žiadateľmi podpisuje za MH SR generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu, ktorý nie je členom hodnotiacej komisie. V jeho právomoci je odmietnutie

podpísania zmluvy

v prípade, ak postup komisie nebol v súlade s kritériami. Zo strany podnikateľov bol o grant prejavený veľký záujem. Sekretariát grantovej schémy prijal množstvo projektov a zámerov, čo potvrdzuje, že podnikatelia vidia v cestovnom ruchu svoje perspektívy. Tento pozitívny jav podľa Pavla Weissa na druhej strane skomplikoval praktickú stránku grantovej schémy. Pracovníci, ktorí na MH SR boli na túto prácu pridelení, boli početne poddimenzovaní a museli zvládnuť prijať a skontrolovať oproti pôvodnému predpokladu trojnásobné množstvo žiadostí. Keďže celý proces schémy je o „učení sa“, je dôležité, aby žiadateľ, ktorého projekt nebol úspešný, sa dozvedel dôvody. „V takom prípade podnikateľ síce

nezíska grant,

ale získa skúsenosť,“ hovorí Pavol Weiss. Keby bol podľa neho dostatok časového priestoru poskytnúť všetkým žiadateľom neformálnu odpoveď, prínos grantovej schémy by bol väčší. Napriek tomu sú výsledky dobré a čo je potešiteľné, jej predbežné nezávislé hodnotenie pre orgány EÚ je pozitívne. Podľa medzinárodného tímu, ktorý predbežne hodnotil projekty špeciálneho prípravného programu, je skúšobný projekt „v súlade s pravidlami fondov EÚ, rešpektuje spôsob ich budovania a testovania“ a v závere hodnotí, že „Skúšobná grantová schéma má predpoklady byť pevnou bázou pre budúce štrukturálne fondy Eړ. Spomedzi projektov špeciálneho prípravného programu bola táto grantová schéma hodnotená ako najúspešnejšia. Na otázku,

do akej miery

boli podnikatelia schopní úspešne prezentovať svoj projekt, Pavol Weiss konštatuje, že pri predkladaní projektov je dôležité uvedomiť si niektoré hlavné fakty. Celý proces z hľadiska žiadateľa sa v podstate rozdeľuje do dvoch fáz. Prvou je príprava žiadosti a druhou je realizácia grantu a predloženie potrebnej dokumentácie na preplatenie grantu. „Niektorí žiadatelia nedocenili administratívny proces,“ informuje Pavol Weiss. Na podanie žiadosti je potrebné vyplniť formulár, pričom Sekretariát grantovej schémy prijal žiadostí, v ktorých viaceré body zostali nevyplnené. Treba si uvedomiť, že každý bod formulára má svoju funkciu, pretože pre členov komisie obsahuje určitú informáciu. „Je potrebné, aby sa žiadatelia pozerali na formulár touto optikou,“ radí Pavol Weiss a upozorňuje, že každý by mal rozmýšľať, aká informácia sa od neho očakáva. Preto sa aj stalo, že žiadatelia robili

základné chyby

aj v otázke sformulovania výsledkov projektu a výsledky projektu si často mýlili s ďalšími vplyvmi projektu. Výsledok projektu musí byť jasne definovaný, kvantifikovaný a kontrolovateľný. Mnohí žiadatelia nedokázali svoj projekt dostatočne presvedčivo a názorne prezentovať. „Automaticky predpokladali, že myšlienku, ktorou sa zaoberajú, poznajú aj tí druhí,“ hovorí Pavol Weiss. Komisia sa o projekte dozvie len to, čo je jej písomne doložené. Viacerým predkladaným projektom chýbala jednoduchosť, konkrétnosť a hutnosť. Časté chyby sa vyskytovali v zostavení rozpočtu. Mnohé rozpočty boli veľmi predimenzované, bez zrejmej štruktúry a potrebnej prehľadnosti, pričom boli doňho často zahrnuté aj položky, ktoré sa z grantu neuhrádzajú (DPH, prevádzkové náklady a iné). Niektorí žiadatelia nedokázali preukázať schopnosť financovania, pretože v prípade investičných grantov mohlo byť poskytnuté len 35 % z objemu celkových investícií. Grant

ťažko získa

podnikateľ, ktorý v minulých rokoch dosahoval stratu alebo minimálny zisk a nedodá žiadnu ďalšiu informáciu o reálnosti financovania. Nízka bola aj úroveň podnikateľských plánov. „Granty nie sú nárokové a získať grant znamená obstáť v súťaži projektov,“ uzatvára svoje hodnotenie Pavol Weiss.

Rudolfa Vallová