Záhada o objaviteľovi

Je Krištof Kolumbus pochovaný v juhošpanielskej Seville alebo v meste Santo Domingo v Dominikánskej republike? Pochádzal naozaj z Janova, ako sa tvrdí, alebo sa narodil ako nemanželský syn jedného zo španielskych princov na Malorke? Na tieto otázky, ktoré sú predmetom sporov historikov už niekoľko storočí, chcú teraz španielski vedci raz a navždy nájsť odpovede pomocou génovej analýzy. S cieľom objasniť tieto dve záhady, týkajúce sa objaviteľa Ameriky, sa preto rozhodli otvoriť Kolumbove údajné hroby na obidvoch stranách Atlantiku. Už na budúci týždeň chcú experti odobrať vzorky tkanív z telesných pozostatkov Kolumbovho brata Diega, ktorého hrob sa nachádza v Seville. Po génovej analýze sa výsledky porovnajú so vzorkami z obidvoch predpokladaných hrobov námorníka. Zmätky a dohady o mieste posledného odpočinku Krištofa Kolumba majú jednoduchý dôvod. Po moreplavcovej smrti totiž cestovali jeho telesné pozostatky po mnohých krajinách a boli stále prekladané, takže napokon odpočívali na piatich miestach. Dodnes otvorili Kolumbov hrob dovedna najmenej desaťkrát. Isté je, že objaviteľ zomrel v roku 1506 v stredošpanielskom Valladolide. Odtiaľ putoval v roku 1509 do Sevilly a v roku 1537 do Santa Dominga, čo bola námorníkova posledná vôľa. Keď muselo Španielsko v roku 1795 odstúpiť Francúzsku časť ostrova, kde ležalo Santo Domingo, presunuli Kolumbove pozostatky na Kubu, spravovanú v tom období Madridom. V roku 1898 však museli Španieli opustiť aj Kubu, a tak Kolumbus putoval opäť do Sevilly. Časť expertov si preto myslí, že práve tu je pravý hrob slávneho cestovateľa. Pomocou génovej analýzy chcú španielski vedci odhaliť aj druhú záhadu - či sa Kolumbus narodil v roku 1451 v Janove ako syn talianskeho obchodníka Domenica Colomba, tak ako sa všeobecne predpokladá, alebo je správna malorská verzia. Podľa nej bol moreplavec nemanželským synom španielskeho princa Viana a Malorčanky Margalidy Colomovej. Stúpenci tejto možnosti sa odvolávajú okrem iného na to, že Kolumbus sám sa nikdy neoznačil za Janovčana. Okrem toho písal svoje súkromné poznámky po španielsky a nie po taliansky. Takisto dokumenty podpisoval ako „almirant“, čo znamená admirál v katalánčine, ktorou sa hovorí na Malorke.

Či budú skúmania úspešné, sa zatiaľ nikto neodváži povedať. Aj vedci totiž pripúšťajú, že vzhľadom na vysoký vek kostí bude presná genetická identifikácia náročná.

(do)