Brzdiace proteíny

Vedci si dlho mysleli, že u cicavcov raz prerušené nervové spojenia sa nedajú regenerovať. Postupne sa však dopracovali k poznatku, že túto schopnosť potláča organizmus látkami, nazývanými inhibítory. Nádeje ochrnutých ľudí sa spájajú s identifikáciou týchto molekúl. Malý krok vpred urobili americkí a nemeckí vedci, ktorí objavili dva proteíny, brzdiace rast nervov. Na tomto výskume pracovali už niekoľko rokov viaceré medzinárodné tímy. Neurobiológovia už dlhší čas vedia, že látka MAG (glykoproteín naviazaný na myelín) bráni regenerácii poškodenej nervovej bunky, a to tak, že sa usadí na jej povrchu. Nezodpovedaná zostávala otázka, na aké štruktúry na povrchu bunky sa MAG viaže. Pracovná skupina Ronalda Schnaara z Johns Hopkins University v Baltimore zistila, že hľadanými štruktúrami sú povrchové proteíny GD1a a GT1b, informoval časopis Proceedings of the National Academy of Sciences. Tieto proteíny patria ku gangliozidom, zloženým lipidom (organické látky nerozpustné vo vode), ktoré sa nachádzajú najmä v sivej kôre mozgovej.

V pokusoch s nervovými bunkami z potkaních mozgov sa vedcom podarilo stimulovať ich rast odstránením blokovacej funkcie MAG. To dosiahli buď prerušením syntézy MAG alebo genetickou modifikáciou proteínov GD1a a GT1b, v dôsledku ktorej sa molekula MAG nemohla zachytiť na povrchu nervovej bunky. Keď vedci pomocou triku spojili proteíny GD1a a GT1b, ktoré sa normálne vyskytujú na povrchu bunky oddelene, rast nervových buniek sa zastavil aj bez prítomnosti inhibítora MAG. Po vytvorení zhluku gangliozidov bol teda vyslaný do vnútra bunky signál, ktorý zastavil regeneračný program. Vedci sú presvedčení, že nové poznatky sú posledným krokom k razantnému liečeniu ochrnutých ľudí.

(kab)