|
|||||||||||||||||
Pondelok 16.Septembra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Začínam, ako mám účtovať?Som súkromná detská lekárka a zariaďujem si ordináciu s čakárňou. Aké výdavky na toto zariadenie môžem uplatniť? Chcela by som do čakárne okrem bežného vybavenia (nábytok na sedenie a stolíky) zakúpiť aj nejaké časopisy prípadne knižky alebo hračky pre deti, rádio, magnetofón, televízor prípadne s videom na spríjemnenie čakania. Vzťahujú sa na mňa rovnaké predpisy ako na podnikateľov? - Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) sa osoba, ktorá vykonáva samostatne sústavnú činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, považuje za podnikateľa. Do tejto kategórie sa zahrňujú tzv. slobodné povolania, teda napríklad advokáti, lekári, veterinári a iní. Zdaňovanie príjmov týchto fyzických osôb upravuje zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). V § 7 ods. 1 písm. c) ustanovuje, že príjmami z podnikania sú okrem iných aj príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Z hľadiska zákona o daniach z príjmov, ale aj ďalších zákonov, napríklad zákona o účtovníctve, zákona o cestnej dani, zákona o cestovných náhradách a pod. sa na lekára vzťahujú rovnaké predpisy ako na iných podnikateľov. Základom dane s príjmov z podnikania sú zdaniteľné príjmy znížené o daňové výdavky. Daňové výdavky sú výdavky daňovníkom preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov, zaúčtované v jeho účtovníctve. Väčšina výdavkov, pri ktorých podnikateľ preukázal, že ich vynaložil v súvislosti s podnikaním, sa uznáva v celej výške. Niektoré výdavky však zákon limituje alebo obmedzuje (odpisy, cestovné náhrady). Tieto výdavky sú špecifikované v § 24 ods. 2 ZDP. Uplatnenie iných výdavkov zákon podmieňuje zaplatením (napríklad nájomné) prípadne splnením iných podmienok. Tieto výdavky sú špecifikované v § 24 ods. 3 a 4 ZDP. Napokon jestvujú výdavky, uplatnenie ktorých zákon nepripúšťa alebo pripúšťa len v obmedzenej miere (napríklad penále, manká, škody). Tieto výdavky sú špecifikované v § 25 ZDP. Pri zariaďovaní ordinácie lekár zrejme bez problémov môže obhajovať ako daňový výdavok všetky predmety, ktoré slúžia na určenie diagnózy a odborné zákroky. Výdavky na predmety, ktoré nie sú hmotným majetkom (§ 26 ZDP) uplatní v roku ich obstarania, výdavky na obstaranie hmotného majetku uplatní vo forme odpisov. Pri zariadení čakárne iste nebudú námietky proti zakúpeniu nábytku na sedenie, odkladanie odevov, časopisy a pod. Za daňové výdavky však nemožno uznať výdavky vrátane odpisov na obstaranie televíznych a rozhlasových prijímačov a prístrojov pre záznam zvuku alebo obrazu s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb (§ 25 ods. 2 písm. b) ZDP). Za použitie pre poskytovanie služieb možno napríklad považovať prístroje pre záznam a reprodukciu zvuku u majiteľa nahrávacieho štúdia, prístroj pre nahrávanie obrazu v podniku, ktorého predmetom podnikania je produkcia nahrávok z rodinných osláv alebo spoločenských podujatí. U lekára by sa takéto zariadenia dali obhájiť, keby preukázal, že ich používa pri diagnostických alebo liečebných procesoch. Ušný a krčný lekár by napríklad mohol obhajovať potrebu magnetofónu tým, že sleduje vývoj liečenia poruchy hlasu. Detský psychiater by mohol preukazovať potrebu videoprehrávača tým, že sleduje reakciu detského pacienta na zrakové vnemy. Ale lekár prvého kontaktu by mohol mať problémy zdôvodniť tieto zariadenia v čakárni pre zábavu pacientov. Som začínajúci podnikateľ. Zakúpil som si už niektoré predmety na zariadenie kancelárie. Cena jednotlivých predmetov nepresiahla 15-tisíc Sk. Budem účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Ako mám nákup týchto predmetov zaúčtovať, keď som ešte nemal nijaké príjmy? Ako ich mám evidovať? - Podľa Postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre fyzické osoby - podnikateľov sa hmotný majetok, ktorý nespĺňa kritériá na zaradenie do hmotného investičného majetku (drobný inventár) považuje za zásoby. Ako skladované zásoby sa účtuje na skladových kartách až do doby, keď sa vydá do použitia. Zásoby sa neodpisujú, preto sa výdavky na obstaranie drobného inventára môžu uplatniť ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (daňové výdavky) v roku ich zaplatenia. Ak boli predmety na zariadenie kancelárie zakúpené za hotovosť, zapíše sa výdavok v peňažnom denníku ako úbytok hotovosti a zatriedi sa do položky druhového členenia nákup materiálu. Predpisy o účtovníctve neukladajú ďalej drobný inventár v používaní účtovať, je však v záujme podnikateľa, aby aspoň drahšie predmety evidoval v operatívnej evidencii. Pri ich prípadnom zničení alebo odcudzení poslúži operatívna evidencia na preukázanie škody. Do času, kým začínajúci podnikateľ nemá prostriedky z tržieb (zdaniteľných príjmov) uskutočňuje nutné výdavky z osobných prostriedkov, ktoré vložil do podnikania. Potrebnú sumu vloží do pokladnice podniku a zaúčtuje ako prírastok peňažných prostriedkov so zatriedením do položky druhového členenia ostatné príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov. V čase, keď bude mať dostatok peňažných prostriedkov z tržieb, môže vložené prostriedky vybrať a zatriediť ako výdavok na osobnú potrebu vlastníka účtovnej jednotky. Ing. Tatjana Pecháčová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |