Kvalita a inovácia motorom

Národný program už máme, len ho treba plniť

Verejnosť často vníma zvyšovanie produktivity a snahu firiem dosahovať výsledky s menším počtom pracovníkov ako príčinu nezamestnanosti. Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky (NPZPKSE), ktorý vláda SR prijala na svojom minulotýždňovom rokovaní, však považuje produktivitu za hlavný predpoklad zabezpečenia zvýšenej zamestnanosti. Aj z formálnej stránky je tento program súčasťou Národného programu zamestnanosti. Jeho cieľom je v prvom rade pomáhať v oblasti reformy riadenia a zvyšovania produktivity na podnikovej úrovni, veď čísla hovoria, že

úroveň produktivity

na Slovensku dosahuje len desatinu úrovne produktivity najvyspelejších krajín EÚ. Materiál, ktorý vláde predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, označuje ako príčiny nízkej výkonnosti a produktivity nielen nedostatočné technické vybavenie, nesprávnu organizáciu práce a pracovísk, ale aj neefektívne využitie zdrojov a nedostatočnú motiváciu pracovných síl. Produktivitou sa zaoberajú aj vlády vyspelých krajín sveta a na jej podporu realizujú systémové opatrenia. Medzi ne patrí i zakladanie národných centier produktivity. Európska asociácia národných centier produktivity (EANPC), ktorej riadnym členom je od roku 1999 i Slovenské centrum produktivity, prijala pred štyrmi rokmi memorandum, veľmi aktuálne i pre SR. Jeho zmyslom je komplexnejšie chápanie produktivity vo vzťahu k trom kľúčovým a aktuálnym problémom európskych krajín - ekonomickému rastu produktivity prostredníctvom inovácií, rastu kvality pracovného života a rastu zamestnanosti. Podobne aj NPZPKSE, ak hovorí o vstupoch, nemyslí tým iba objem práce, ale i kvalitu a množstvo všetkých zdrojov vrátane prírodných, infraštrukturálnych a organizačných. Preto aj NPZPKSE do roku 2006 stojí na piatich pilieroch:

- hospodárskeho rastu krajiny,

- kvality a inovácií,

- rastu zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov,

- ochrany práce a životného prostredia,

- osvety a zvyšovania povedomia.

V ich rámci je pripravených deväť opatrení rozpracovaných do 60 projektov. Rozhodujúca úloha stimulovať ich realizáciu však pripadá vláde a MPSVR SR. Vzhľadom na dátum možno hovoriť o „zapojení“ budúceho kabinetu. Keďže ide o program, ktorý vznikol po diskusiách s odborníkmi, domácimi, ale aj zahraničnými, a to z viacerých medzinárodných inštitúcií, medzi nimi EANPC a Medzinárodnej organizácie práce (ILO), nová

výkonná moc

by ho mala rešpektovať. A priebežne aj zlepšovať, veď ide o otvorený dokument a v jeho rámci sa ráta s každoročnou aktualizáciou projektov.

Čo sa teda ukladá priamo vláde:

- Vytvárať priaznivé ekonomické podmienky na zvyšovanie záujmu podnikov o rast ich produktivity a konkurencieschopnosti.

- Podporovať proces rozširovania povedomia produktivity a osvojenia si významu produktivity a konkurencieschopnosti podnikmi.

- Určiť priority, krátkodobé a dlhodobé ciele v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti.

- Prostredníctvom Rady hospodárskej a sociálnej dohody a regionálnych orgánov tripartity venovať systematickú pozornosť plneniu programu.

- Podporovať kampaň za zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti podnikov s dôrazom na využitie médií, audiovizuálnych prostriedkov a publikácií.

- Garantovať možnú zahraničnú podporu a účasť pri plnení národného a podnikových programov zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti.

Pristavme sa ešte pri zásadnej otázke z úvodu článku: Ako možno zmeniť pôsobenie produktivity tak, aby namiesto znižovania zamestnanosti prispievala k jej zvyšovaniu? Ide o tzv. paradox produktivity, ktorý zaznamenali vo vyspelých krajinách. Tam, kde je najvyšší rast a úroveň produktivity, zároveň rastie zamestnanosť. Spravidla ide

o rozvoj služieb

a následné spomaľovanie rastu produktivity meranej tradičným spôsobom. Na plnenie programu sa má vytvoriť koordinačná rada ako odborný poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Národné centrá produktivity v západnej Európe sú ochotné poskytnúť pomoc vrátane doplnkových finančných zdrojov. Predpokladá sa, že program si v rokoch 2002 až 2006 vyžiada asi 127,5 mil. Sk. Vzhľadom na charakter jednotlivých projektov prichádza do úvahy ich viaczdrojové financovanie vrátane súkromných a podnikových zdrojov. Na financovanie projektov v tomto roku sa predpokladá asi 9,1 mil. Sk, a to zo zdrojov mimo štátneho rozpočtu.

Zuzana Krútka