Viera v šťastný koniec

Japonská recesia podľa ekonómov na konci s dychom

Owariyokereba subete yoshi. Všetko dobré, keď sa skončí dobre. Takýto shakespearovsky ladený koniec drámy by si želali aj v Japonsku, ktoré sa v posledných rokoch zúfalo snaží preliezť bariéry spomalenej ekonomiky. Možno sa ich túžby naplnia, aj keď nie tak rýchlo. Podľa japonskej vlády, ktorá zaviedla novú metodiku počítania, stav ekonomiky z konca augusta potvrdzuje, že prvýkrát po piatich kvartáloch negatívneho rastu začína od júna tohto roka národné hospodárstvo vykazovať oživenie a rast, hoci iba mierny. Takmer rok trvalo, než sa začali napĺňať minuloročné slová japonského reformysľubujúceho premiéra Džuničiró Koizumiho, že „oživenie japonskej ekonomiky je našou národnou zodpovednosťou voči svetu“. Nárastu ekonomiky o pol percenta pomohol hlavne silný vývoz a tempo oživovania zaskočilo mnohých ekonómov, ktorí odhadovali, že sa japonský HDP v druhom štvrťroku 2002 zvýši maximálne o 0,2 %. Prehnaná radosť však nie je namieste a nedá sa ešte hovoriť o zažehnaní recesie. „Faktom je, že Japonsko zostáva extrémne citlivé na pokles vývozu, ktorý by ekonomika USA mohla pribrzdiť,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami investičný analytik spoločnosti Okasan Securities. Potvrdil známu skutočnosť, že japonská ekonomika je aj naďalej závislá od vývozu, silného kurzu jenu a akéhokoľvek oslabenia svojich hlavných exportných trhov v čele s USA.

Posilňovanie ekonomiky ekonómi predpovedali už pred niekoľkými mesiacmi. Začiatkom mája vychádzali z Indexu predstihových ukazovateľov, ktorý sa tri mesiace za sebou udržal nad kritickou hranicou 50 bodov (predel medzi rastom a poklesom hospodárskej aktivity). O niekoľko dní na to tokijský kabinet v mesačnej správe vyhlásil, že ekonomika krajiny je už z najhoršieho vonku a že sa odrazila od dna recesie. Správa však opäť upozornila, že oživovanie druhej najväčšej ekonomiky sveta je závislé od vývoja v iných štátoch, lebo Japonsko dopláca na viaceré vnútorné „slabiny“, ktorým dominuje predovšetkým vysoká nezamestnanosť a slabé investičné výdavky. Situácia zlepšuje už spomínaný rast exportov a skutočnosť, že sa podarilo zastaviť pokles priemyselnej výroby. V júli Index predstihových ukazovateľov tiež potvrdil zlepšovanie ekonomických trendov krajiny, čo vtedy vo svojej mesačnej správe potvrdila aj Japonská centrálna banka (BoJ). Centrálna banka svoj názor na obrat k lepšiemu tiež zdôvodnila silnými vývozmi a rastom priemyselnej výroby, dodala však, že pozitívnym prvkom je aj zvyšovanie firemných ziskov a badateľné zlepšenie nálady podnikateľskej obce. Strašiakom však je a zostáva posilňujúci jen, ktorý predražuje japonské výrobky v zahraničí a môže oslabiť práve úlohu exportov, ktoré vedú k ekonomickému oživovaniu.

Nič to však nemení na viere Japoncov, že najhoršia recesia od druhej svetovej vojny sa čoskoro stane minulosťou. Sympatie k premiérovi Koizumimu stúpajú, podobne ako odhodlanie jeho administratívy pokračovať v nevyhnutných administratívnych a daňových reformách.

Iaromír Novák