Predvolebná „potemkiáda“?

Stalo sa už zvykom, že v predvolebnom období zodpovední finišujú na rozličných frontoch a snažia sa dobehnúť aspoň časť toho, čo sľúbili a z rôznych dôvodov nesplnili. Nič proti tomu, veď takáto iniciatíva sa často podpíše pod vyriešenie roky sa vlečúceho problému či získanie odborného pracoviska alebo prístrojového zariadenia, ktorého by sa pacient za iných okolností ťažko dožil. Niektoré informácie z východného Slovenska však naznačujú, že i pri otváraní nových zdravotníckych zariadení dokážeme u nás postupovať osobitne. Nie je to tak dávno, čo s veľkou slávou otvorili v Košiciach Onkologický ústav, ktorý by mal o podľa riadiacich pracovníkov FN L. Pasteura predstavovať jednu z nových etáp medicíny na východe Slovenska. Akciu pozitívne hodnotil aj samotný minister zdravotníctva. Okrem iného uviedol, že nešlo iba o administratívny krok, pretože do vysokošpecializovaného pracoviska sa už investovalo asi 180 miliónov korún a ďalšie investície ešte budú nasledovať. Rádioterapeutické pracovisko vraj dostalo druhý lineárny urýchľovač a ešte v tomto roku k nemu pribudne i ďalší kobaltový ožarovač.

Znelo to všetko veľmi pekne, keby zakrátko nebola prišla studená sprcha v podobe správ vyvracajúcich to najpodstatnejšie - dôvod na radosť. Priamo z východu sa ku mne dostali správy, podľa ktorých prístroje, o ktorých minister hovoril, do Košíc nedocestovali a problémom sú aj výberové konania na ich nákup. Nová vraj je iba krásna slávnostne odhalená tabuľa a aj tá stojí na mieste, kde už dva roky mala stáť nová prístavba, v ktorej mal byť spomínaný nový lineárny urýchľovač. Priveľmi mi to všetko pripomínalo „potemkinovskú dedinu“, a tak som o vyjadrenie k problému požiadala rezortné ministerstvo i vedenie spomínanej FN. Námestník riaditeľa FN L. Pasteura MUDr. Martin Zborovjan sa ma elektronickou poštou usiloval presvedčiť, aké potrebné je takéto špecializované pracovisko na východnom Slovensku, no ani slovom nezodpovedal položené otázky. Ako dlhoročná redaktorka rezortu zdravotníctva poznajúca situáciu by som nikdy potrebu takéhoto zdravotníckeho zariadenia nespochybnila, no vyzerá to tak, že v ňom nie je to, čo by malo byť. Z námestníckeho listu citujem: „Slávnostné otvorenie onkologického ústavu bolo nielen opodstatnené, ale dokonca veľmi potrebné a v časovej súvislosti, dá sa povedať, že až oneskorené. Košická onkológia vo FN L. Pasteura má už 50-ročnú históriu. Tu vzniklo pracovisko nukleárnej medicíny a špecializované onkologické pracovisko. Liečili sa tu onkologické prípady nielen z regiónu Košíc, ale aj z celého Košického kraja a tiež nezriedka Prešovského kraja. Naša štatistika zaznamenala prípady aj zo Stredoslovenského regiónu. Posledné roky so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou v zdravotníctve a v súvislosti s vysokými nákladmi na liečbu onkologických ochorení dokonca zaznamenávame presun liečby pacientov z iných onkologických oddelení vo východoslovenskom regióne smerom na naše pracovisko. V súvislosti s tým rastú pomerné náklady na liečbu týchto pacientov. Pokiaľ v roku 2000 sme zo všetkých nákladov na lieky vo FN L. Pasteura dali 35 % na onkologickú liečbu, tak dnes je to už 40 - 45 %. V roku 2000 sme hospitalizovali 3300 pacientov, a tento počet je stabilný aj v roku 2001 aj v prvom polroku 2002. Evidentný nárast onkologických pacientov preto, že v roku 2000 sme na onkologickej ambulancii ošetrili 22 080 pacientov a v roku 2001 - 23 214 pacientov. V prvom polroku 2002 už ich bolo ošetrených 11-tisíc. Takže je pravda, že nová je tabuľa, ale aj nárast onkologických prípadov v našej nemocnici. Týchto pacientov, ktorých sme ošetrili a liečili, sme zvládli s existujúcim prístrojovým vybavením, ktoré pravdu povediac, si vieme predstaviť aj vybavenejšie. A práve v tom vidíme zmysel otvorenia Onkologického ústavu. Je to stará otrepaná otázka, čo bolo prvé, vajce alebo sliepka? Predpokladáme, že vznik Onkologického ústavu a jeho uznanie zdravotnými poisťovňami ako vysoko špecializovaného centra nám spolu s aktivitami MZ SR zabezpečí nielen dostatočnú finančnú bázu pre liečbu a ošetrenie pacientov, ale aj súčasnej dobe primerané prístrojové vybavenie, hodné Onkologického ústavu s nadregionálnou pôsobnosťou.“ Toľko MUDr. Martin Zborovjan.

Z toho všetkého je vlastne jasné, že šlo najmä o zvýšenie platieb zdravotných poisťovní, ktoré sú v takýchto špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, samozrejme, vyššie. Celá iniciatíva by mi bola sympatická - veď ide o to, poskytnúť čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pacientom, keby sa pri pompéznom otvorení boli kompetentní a zodpovední väčšmi držali pravdy. Vyjadrenie z MZ SR bolo totiž úprimnejšie. Z tlačového odboru som na svoje otázky dostala nasledujúcu odpoveď: „Keď hovoril minister Roman Kováč pri otváraní vysokošpecializovaného onkologického pracoviska v Košiciach o jeho prístrojovom vybavení, hovoril o dodaní prístrojov od firiem, ktoré sa stali víťazmi výberových konaní (teda de facto malo by byť otázkou niekoľkých dní, kedy budú prístroje umiestnené na pracovisku). Žiaľ, zákon o verejnom obstarávaní umožňuje firme (firmám), ktoré neuspejú vo výberovom konaní odvolať sa proti výsledku. V praxi to znamená, že firma, ktorá ponúkne niekoľkonásobne vyššiu cenu (teda pre štát zjavne nevýhodnú), sa odvolá a celý proces dodania (v tomto prípade prístroja) sa enormne predĺži. Takáto situácia nastala po vyhlásení víťazov dodávok zmieneného pracoviska, čo minister zdravotníctva v čase tlačovej konferencie nemohol vedieť. Otázka by preto skôr mala smerovať podľa nášho názoru na tých, ktorí svojím konaním, nezmyselným odvolávaním sa, zbytočne zdržujú celý proces dodania prístrojov a hazardujú tak so zdravím pacientov, predovšetkým pre ktorých bolo toto centrum zriadené. Tí, ktorí šíria prostredníctvom médií informácie takéhoto charakteru, dobre poznajú už zmienený dôvod, prečo prístroje stále na pracovisku nie sú. Jediné, čo dosiahnu medializáciou tohto stavu je to, že u pacientov vyvolajú zbytočné obavy, ktoré v žiadnom prípade neprospejú ich zdravotnému stavu a rovnako tak psychike ich rodinných príslušníkov.“

Nemyslím si, že čosi môže vyvolať u onkologických pacientov väčšie obavy ako nedávna situácia, keď pre nich - najmä na východe nebolo liekov. V súvislosti so slávnostným otvorením mi schádza na um otázka: Kto potrebuje dnes a najmä pre koho stavať „potemkinovské dediny?“

Ľudmila Koníková