Hospodársky denník
USD44,046 Sk
EUR43,22 Sk
CHF29,438 Sk
CZK1,437 Sk
  Pondelok  16.Septembra 2002

Budúce výzvy CEFTA

Po desiatich rokoch od svojho vzniku v poľskom Krakove oslávila dekádu svojho fungovania Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) v Bratislave svojím deviatym summitom. Vynovené priestory Radisson SAS Carlton Hotela akoby chceli symbolicky naznačiť, že obnova čaká aj samotné združenie, ktoré sa počas rokov rozrástlo na zatiaľ sedem členov (ČR, SR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko). Zatiaľ, lebo od 1. januára 2003 sa v poradí ôsmym členom organizácie podľa všetkého stane Chorvátska republika. Nebude to však finálny počet členov, lebo organizácia, ktorá vďaka svojmu charakteru ekonomickej otvorenosti a dobrej spolupráce potvrdila svoju úlohu „cvičného poľa“ pre krajiny pripravujúce sa na vstup do EÚ, je atraktívna aj pre ďalšie krajiny, najmä na Balkáne (Macedónsko, Juhoslávia, možno Bosna a Hercegovina) a možno aj Moldavsko. Na druhej strane sa však už o dva roky má stať realitou rozšírenie Európskej únie, ktoré podľa optimistických scenárov „postihne“ vyše polovicu terajších členských štátov CEFTA (ČR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko a SR), čo pravdepodobne môže a aj bude znamenať vystúpenie týchto krajín z CEFTA. Signály v tomto smere vysiela Praha, Varšava aj Budapešť. Po prijatí Rumunska a neskôr Bulharska do CEFTA sa táto stredoeurópska organizácia stala obchodnou spojnicou troch morí - Baltského, Jadranského a Čierneho. Možno už o dva roky to budú iba dve moria a CEFTA ako organizácia pripravujúca krajiny bývalého socialistického bloku na vstup do „rodiny bohatých Západoeurópanov“ dostane nový, migračný charakter, keď sa čisto geograficky posunie viac na juhovýchod Európy, pričom jej hnacím motorom sa môže stať práve Chorvátsko, ktoré integračne a ekonomicky v mnohých smeroch dobieha svojich partnerov z terajšej, pôvodnej CEFTA.

Podstatné je, ako to v sobotu počas plenárneho rokovania naznačili aj premiéri členských krajín tohto združenia, že CEFTA vo svojej doterajšej existencii potvrdila svoju životaschopnosť a pozitívne väzby v zahraničnom obchode a multilaterálnu a bilaterálnu spoluprácu členských krajín Dohody. CEFTA bola nesporným prínosom na prípravu týchto krajín pre vstup na vnútorný trh EÚ. Voľné obchodovanie ako hlavná devíza CEFTA však v mnohých prípadoch bolo zatienené ochranárskymi opatreniami, najmä v citlivom poľnohospodárskom a potravinárskom rezorte, ktorý bol aj v sobotu intenzívne spomínaný z hľadiska potreby odbúravania obchodných bariér. Tohto roku by v rámci CEFTA mali odpadnúť posledné protekcionistické prvky pri obchodovaní s priemyselnými výrobkami, čo je v súlade s predošlými predpismi CEFTA a aspoň o krôčik ďalej sa posunuli rokovania o liberalizácii agroalimentárneho obchodu. Podstatné je však najmä to, že aktéri CEFTA sú ochotní aj po zmene konfigurácie Dohody (rozšírenie EÚ, pristúpenie nových členov) spolupracovať na báze voľného obchodovania, dobrých vzťahov a prispievať tak k stabilizácii politických a ekonomických pomerov v Európe.

Iaromír Novák

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.