Kartel ešte stále nerozhodný

Pred stredajším stretnutím Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v japonskej Osake ceny ropných kontraktov na oboch najvýznamnejších burzách padli. Už dlhší čas sa tieto kontrakty pohybujú okolo úrovne 30 USD za barel. Dôvodom tohto klesajúceho trendu boli predpovede analytikov, ktorí od zajtrajšieho stretnutia očakávajú zvýšenie vývozných kvót na surovú ropu.

Jedni za, iní proti

Minulý piatok generálny tajomník kartelu Alváro Silva zopakoval, že v súčasnosti na svetovom trhu nie je nedostatok ropy. Tým vlastne potvrdil svoje predchádzajúce tvrdenia, podľa ktorých nie je nevyhnutné zvyšovať produkciu OPEC. Predstavitelia kartelu však v tejto otázke nie sú jednotní. Venezuela (odtiaľ pochádza aj generálny tajomník A. Silva) a Kuvajt sa stavajú zásadne proti zmene súčasných vývozných kvót. Na druhej strane existujú krajiny, ktoré už oficiálne vyzvali na prehodnotenie súčasného postoja OPEC. Medzi ne patrí Alžírsko a Nigéria. Tieto štáty sú závisle od nadnárodných ropných spoločností, ktoré tlačia na predstaviteľov vlád, aby podporovali nárast vývozu. Práve títo africkí členovia kartelu majú najväčšie problémy s dodržiavaním stanovených limitov. Obdobné problémy má, mimochodom, aj najväčší člen OPEC Saudská Arábia. A práve odtiaľ pramení istota niektorých analytikov, čo sa týka zvýšenia vývozných kvót. Nasvedčujú tomu aj posledné reakcie niektorých saudskoarabských predstaviteľov.

Saudskoarabský minister ropného priemyslu Ali al-Naimi presunul svoj príchod do Osaky a v tomto japonskom meste sa objaví už pred stredajším zasadnutím. Podľa pozorovateľov chce Ali al-Naimi získať čas, aby mohol získať na svoju stranu (zvýšenie vývozných kvót) nerozhodných členov kartelu. Túto informáciu potvrdzuje aj možná ochota Saudskej Arábie poskytnúť letecké základne na svojom území na útoky proti Iraku v prípade, ak tak rozhodne Bezpečnostná rada OSN. Na druhej strane najvyššie kruhy tejto arabskej krajiny odmietli poskytnúť svoje územie na útoky proti Iraku, ak sa rozhodne zaútočiť USA bez podpory OSN.

Prístupná krajina

Podľa analytika spoločnosti GNI Research Lawrenca Eaglesa, ak je Saudská Arábia ochotná spolupracovať na prípadných vojenských akciách, znamená to, že bude ochotná podobne postupovať aj v ekonomických záležitostiach. Je pravdepodobné, že v prípade vojenskej akcie a výpadku dodávok irackej ropy nahradí tento výpadok práve Saudská Arábia. Tieto správy na chvíľu upokojili trh a novembrový kontrakt na londýnskej burze IPE si pohoršil o 21 USc na 28,46 USD za barel. V tom istom čase si októbrový derivát na newyorskom parkete NYMEX odpísal rovnako 21 USc a predával sa pri cene 29,60 USD za barel.

Po troch dňoch nepretržitých strát sa prepad zlata konečne zastavil. Jeho cena zostala nezmenená aj napriek tlaku silnejúceho amerického dolára. Dôvodom bol na jednej strane práve spomínaný rast podporovaný cenou akcií v USA a v Európe. Na druhej strane tento tlak sa na trhu vyrovnal s opačne pôsobiacou silou, ktorú vyvolala neutíchajúca hrozba z vojenského konfliktu medzi USA a Irakom. Zlato sa tak predávalo po 316,80 USD za uncu.

(M. Laznia/REUTERS)