Recepty majú veľmi podobné

Všetky strany chcú liečiť nezamestnanosť

Okolo pol milióna zdravých a práceschopných ľudí už niekoľko rokov neprispieva k tvorbe národného produktu. Prostriedky na ich živobytie a živobytie ich rodín, čo aj skromné, pochádzajú z verejných prostriedkov. Nezamestnanosť označuje za najvážnejší problém krajiny väčšina občanov, preto politické strany bez výnimky predkladajú vo volebnej kampani recepty na jej zníženie. Ich programy sa pokiaľ ide o zamestnanosť líšia najmä v tom, do ktorej kapitoly ju zaradili (ľavicové strany o nej hovoria už v preambule, pre pravicové strany je súčasťou ekonomického programu a napríklad SMK včlenila túto problematiku do kapitoly Rodina). Vo svojej podstate nie sú medzi navrhovanými opatreniami príliš veľké rozdiely. Všetky strany bez výnimky vidia cestu v zlepšení podnikateľského prostredia, najmä vo vytvorení lepších podmienok na fungovanie malých a stredných podnikov, niektoré (SDA a SDĽ) spomínajú aj potrebu viac pritiahnuť zahraničný kapitál, HZDS-ĽS vyjadruje podporu priemyselným parkom. Aj boj s nelegálnou prácou sa často spomína medzi opatreniami na zníženie nezamestnanosti - SMK hovorí o prísnych trestoch pre zamestnávateľov ilegálne zamestnávajúcich pracovníkov, „lebo

práca načierno

znamená ďalšiu záťaž pre poctivých občanov“, ANO presadzuje výrazné posilnenie kontroly nelegálnej práce, kým prísne postihy pre zamestnávateľov využívajúcich čiernu prácu, ktorí sa „vyhýbajú odvodovým a daňovým povinnostiam“, sľubuje Smer. Zároveň ráta so zákonom o pracovných testoch, ktorý vylúči z evidencie nezamestnaných osoby nepracujúce z vlastnej viny alebo pracujúce načierno. KDH uvádza medzi svojimi opatreniami na zníženie nezamestnanosti na prvom mieste

daňovú politiku

(rovná daň, znižovanie daní aj poistných odvodov). Komplexnú reformu daňového systému sľubuje svojim voličom aj strana ANO, avšak zaraďuje tento bod do hospodárskej politiky, nie do časti venovanej zápasu s nezamestnanosťou. V tej uvádza potrebu zmeniť zákon o zamestnanosti, prehodnotiť štruktúru a pôsobnosť Národného úradu práce, spružniť trh práce, sprehľadniť a sfunkčniť jeho financovanie. SDKÚ zdôrazňuje najmä opatrenia v oblasti hospodárskej, sociálnej a školskej politiky. Za zásadnejšiu otázku ako znižovanie daní alebo zavedenie rovnakej dane považuje znižovanie odvodového zaťaženia, ktoré je podľa nej najväčšou bariérou nielen rastu zamestnanosti, ale aj rozvoja malého a stredného podnikania a vyššieho ekonomického rastu. Zníženie odvodového zaťaženia ako podmienku akcelerácie ekonomického rastu presadzuje aj HZDS-ĽS, a to ako súčasť reformy daňovej, odvodovej, cenovej a mzdovej sústavy. Niektoré strany vidia potrebu

motivovať záujem

ľudí o prácu aj zvyšovaním rozdielu medzi dávkou sociálnej pomoci a minimálnou mzdou (SMK, ANO). Na získanie práce pre mladých ľudí sa vo svojich programoch osobitne orientuje SDKÚ (pomoc pri zakladaní rodiny, získavaní bytov a zamestnania), SNS (štát by sa mal podieľať polovicou osobných nákladov u absolventov škôl na ich prvom zamestnaní počas nástupnej praxe v dĺžke 1 až 1,5 roka - aby nedochádzalo k hromadnému úniku mozgov do cudziny) i SMK (chce zvýšiť štátny príspevok pre zamestnávateľa na výdavky spojené so zamestnancom na 50 %). O pomoc nielen pre absolventov, ale aj pre ďalšie hendikepované skupiny sa zasadzuje SDA, keď sľubuje daňovú a odvodovú podporu zamestnávateľom pri ich zamestnávaní (nízko kvalifikovaní, starší, postihnutí, dlhodobo nezamestnaní atď.) SNS a HZDS našli spoločnú reč, keď rátajú so zvyšovaním zamestnanosti pomocou cestovného ruchu. Viaceré strany sa vo svojich programoch venujú potrebe zmeniť financovanie aktívnej politiky trhu práce, Smer podmieňuje zavedenie príslušného opatrenia vyhodnotením jeho budúcej efektívnosti, SDA navrhuje prehodnotenie existujúcich opatrení

a zrušenie tých,

ktoré neprispievajú k tvorbe trvalých pracovných príležitostí, pričom však požaduje viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu na tento účel. Strany sa - zrejme po skúsenostiach z predchádzajúcich volieb - nevyslovujú k miere nezamestnanosti, s výnimkou HZDS-ĽS, ktorá považuje za potrebné „vytvoriť predpoklady dlhodobého zdravého ekonomického rastu na úrovni minimálne 3,5 % HDP a na jeho pozadí umožniť postupný pokles miery nezamestnanosti na hranicu 15 %“. Zostáva dúfať, že vláda, ktorá vzíde z tohtoročných volieb, bude v tomto smere úspešnejšia ako tá súčasná, ktorej predstavitelia v predvolebnej kampani pred štyrmi rokmi sľubovali zníženie miery nezamestnanosti zo vtedajších 14 pod 10 percent.

Zuzana Krútka