Aby menej platil a viac investoval

Od novej vlády sa očakáva, že bude pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia. Politické strany kandidujúce vo voľbách sa zhodujú na tom, že treba odstrániť daňové či odvodové zvýhodnenia pre zahraničných investorov a definitívne skončiť s diskrimináciou domáceho podnikateľského stavu. Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) chce všeobecne znižovať dane a poistné odvody. Za kľúčovú považuje úlohu zaviesť rovnú daň pre všetkých podnikateľov, bez ohľadu na „miesto narodenia“. Sľubujú si od toho zatraktívnenie Slovenska pre investície prichádzajúce do našej ekonomiky. V praxi by to malo priniesť možnosť zdaňovať zisk u nás, na Slovensku, a nie v centrále materskej firmy, ako je to doteraz. Ak dokážeme znížiť dane a zároveň zvýšiť vymožiteľnosť práva, ako po tom volajú politické špičky a priamo podnikatelia, výsledkom by mali byť prirodzené motivačné stimuly investovať práve na Slovensku. Pravicové strany takto zvládnuté kroky považujú za účinnejší nástroj štátnej pomoci podnikateľskému sektoru ako doteraz forsírované daňové prázdniny. Opozícia zastáva názor, že postupne aj v tomto smere sa musí ťažisko rozhodovacích právomocí preniesť na regióny. Sergej Kozlík (HZDS-ĽS) pri porovnávaní snahy Mečiarovej a Dzurindovej vlády dostať do podkapitalizovanej ekonomiky na odštartovanie jej reštrukturalizácie silných investorov pripúšťa, že dane samy osebe nie sú rozhodujúcim lákadlom. Potenciálny investor (tak zahraničný, ako aj domáci) sa pri rozhodovaní

skôr „chytá“

na zásadnejšie okruhy otázok. Na porovnanie: v Českej republike si sadzba dane právnických osôb stále udržuje pomerne vysoký 35-percentný štandard, a napriek tomu prílev priamych (rozvojových) investícií je naďalej významný. Preto na prvé miesto zaradil stabilitu politického, ekonomického a sociálneho prostredia. Skúsenosti z doterajšej praxe potvrdzujú, že investor pri začiatočnom rozhodovacom procese si najskôr podrobne spočíta podnikateľský terén v tom-ktorom regióne a vyhodnocuje pripravenosť regiónu na praktickú realizáciu podnikateľského zámeru: vrátane dostupnosti pôdy, nehnuteľností, reálneho stavu technickej infraštruktúry. Podpredseda HZD Ján Benčat v tejto súvislosti upozorňuje na výhrady Európskej únie, ktoré už dnes zaznievajú z Bruselu na

adresu Bratislavy

a upozornil, že ak bude chcieť SR uzavrieť v rámci prístupového procesu aj kapitolu hospodárska súťaž, budeme musieť daňové a odvodové zaťaženie zrovnať na európsku úroveň. Navyše vychádzajúc zo štatistických prieskumov nezohrávajú ani takú významnú úlohu, akú im v tranzitívnych ekonomikách stredoeurópskych krajinách (SR nevynímajúc) pripisujeme. Potvrdzuje to fakt, že napríklad daňové prázdniny uvádzajú potenciálni investori v prieskumoch až na štvrtom - piatom mieste. Požiadavka na zdravé fungovanie právneho odbyrokratizovaného a efektívne riadeného (teda zoštíhleného) štátu sa v týchto prieskumoch bezkonkurenčne usadila na prvej priečke. Predseda Aliancie nového občana (ANO) Pavol Rusko myšlienku ešte konkretizuje: zdravé ekonomické prostredie nemôže pýtať z každých sto korún 50 Sk do štátnej pokladnice. A to možno dosiahnuť len nižším daňovým zaťažením. Ratingové agentúry k tomu dodávajú, že

vyspelý svet

išiel na tento problém ako bežec na dlhé trate, teda nie znižovaním sadzby priamych daní a tešiť sa z výborného medzičasu „na obrátke“ alebo v kabíne cez polčas futbalového zápasu, ale znižovaním odvodového zaťaženia. Analytici v tomto kontexte upozorňujú, že nová vláda, ak nechce skĺznuť do lacného populizmu, bude musieť jasne deklarovať, že nižšie dane znamenajú chudobnejšie príjmy do štátnej pokladnice a ak bude chcieť kompenzovať tento deficit, tak len redukciou na strane výdavkov. A pokiaľ chce štát znížiť svoje výdavky, tak bude musieť pokračovať v privatizácii práve tých oblastí, ktoré dnes vnímame na Slovensku mimoriadne citlivo - a to je školstvo, zdravotníctvo a sociálna sféra. Za to si bude musieť občan zaplatiť. Rovnováhu na miske váh mu sľubuje rozvoj podnikateľského sektora, keď podnikateľ nebude musieť

toľko platiť

za zdravý chod štátu, ale z vytvoreného zisku bude môcť viac investovať do ďalšieho rozvoja firmy, a tým prispeje na zvyšovanie zamestnanosti tvorbou nových pracovných príležitostí. Vládne všeobecná zhoda, že aj 20-percentná nezamestnanosť u nás je výsledkom predovšetkým toho, že Slovensko dlhodobo viac míňa ako dokáže vo výrobnej sfére vyprodukovať. Zjednodušene povedané, sto korún delíme medzi 200 ľudí, a pritom chceme, aby každý dostal korunu, čo je nezmysel.

Tibor Bucha