INŠPEKTORI DO IRAKU

Bagdad akceptuje požiadavky OSN a USA na bezpodmienečné vpustenie zbrojných inšpektorov do Iraku, uvádza sa v oficiálnom stanovisku, ktoré iracký minister zahraničných vecí Nádžím Sabríh odovzdal generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi. Saddám Husajn tak naznačil, že je ochotný splniť základnú požiadavku Washingtonu a vyhnúť sa vojne. Spojené štáty sa však k irackému vyhláseniu stavajú s maximálnou nedôverou, a tak hrozba útokov vôbec nie je zažehnaná. Minister financií USA Paul O'Neill dokonca uviedol, že Saddám Husajn musí byť zosadený aj napriek jeho najnovšej ponuke.

List, v ktorom Bagdad ďalej deklaruje ochotu na okamžité začatie rozhovorov o podrobnostiach návratu zbrojných inšpektorov, generálny tajomník predložil Bezpečnostnej rade OSN. Annan sa osobitne poďakoval Lige arabských štátov, ktorá podľa neho zohrala kľúčovú úlohu pri rokovaniach s Irakom. Očakáva sa, že Saddám Husajn v najbližších dňoch zašle Valnému zhromaždeniu OSN ďalší list.

Washingtonský Biely dom reagoval na ochotu Iraku prijať zbrojných inšpektorov skepticky a deklaroval, že mieni sledovať iracký zbrojný program prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN. „Dali sme veľmi jasne najavo, že so Saddámom Husajnom nerokujeme. Pracujeme s BR OSN, aby sme vybrali najúčinnejší spôsob, ako dosiahnuť náš cieľ,“ vyhlásil riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou Dan Bartlett a irackú ponuku označil za taktickú. Jej zámerom je dať medzinárodnému spoločenstvu falošnú nádej, kým Husajn bude pokračovať v realizácii svojich plánov. „Bohužiaľ, viac ako desať rokov ukázalo, že jeho slovám sa nedá veľmi veriť,“ podotkol Bartlett.

Reakcia ministra financií USA Paula O'Neilla na iracký ústupok bola ešte radikálnejšia. Vyhlásil, že Saddám Husajn musí byť zosadený z úradu aj napriek jeho ponuke umožniť bezvýhradný návrat zbrojných inšpektorov OSN do jeho krajiny. „Saddám Husajn musí odísť, musí nastať zmena režimu,“ povedal O'Neill. Podľa neho je po 16 porušeniach rezolúcií OSN v uplynulých desiatich rokoch ťažké uveriť, že Bagdad konečne urobí niečo, čo povedal, že urobí. O'Neill v rozhovore pre americkú televíznu stanicu CNBC dodal, že iracký prezident je nepochybný „klamár a prídeme na to, či sa zmenil“.

Nemenovaný zdroj v americkej administratíve zasa upozornil, že list irackého vedenia nie je prísľubom splniť všetky povinnosti vyplývajúce Bagdadu z rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. „Nie je to sľub povoliť inšpektorom úplný a nehatený vstup,“ varoval zdroj s tým, že Irak sa nezaviazal ani k poskytnutiu informácií o zbrojnom programe a ani k odzbrojeniu.

Aj ďalšie reakcie na ponuku Iraku sú rezervované, hoci v nich predsa prevláda viac optimizmu. Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov vyjadril potešenie nad tým, že vďaka spoločnému úsiliu sa podarilo odvrátiť hrozbu vojny a vrátiť sa k politickým nástrojom riešenia irackého problému. Podľa Ivanova je najdôležitejšou vecou to, aby sa inšpektori vrátili k práci. Podobne zareagovala aj Čína. „Iracké rozhodnutie je to, v čo medzinárodné spoločenstvo vrátane Číny vždy dúfalo,“ povedal čínsky minister zahraničných vecí Tchang Ťia-süan oficiálnej tlačovej agentúre Sinchua. Dodal, že Peking bude naďalej pracovať na politickom riešení irackej krízy v rámci OSN.

Veľká Británia opatrne uvítala vyhlásenie Bagdadu o ochote prijať zbrojných inšpektorov OSN bez akýchkoľvek podmienok. Londýn - podobne ako washingtonský Biely dom - však pripomenul, že Saddám Husajn v minulosti nehrával čestnú hru.

„Jeho (Husajnov) režim sa vysmieval z celej série rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN. Má za sebou dlhú históriu, keď nehral čestne. Uvidíme, čo ponúkne teraz,“ vyhlásil hovorca úradu premiéra Tonyho Blaira. Britský minister zahraničných vecí Jack Straw sa domnieva, že napriek irackému ústupku je potrebné schválenie novej rezolúcie OSN. „Budeme pokračovať spolu s našimi partnermi na schválení účinnej rezolúcie Bezpečnostnej rady, hoci už schválené rezolúcie boli prijaté pred menej ako štyrmi rokmi,“ dodal britský minister.

Francúzsko je omnoho akčnejšie. Medzinárodné spoločenstvo by malo irackému Saddámovi Husajnovi ukázať, či myslí svoje slová vážne a do Iraku urýchlene vyslať inšpektorov OSN. Vyhlásilo to včera francúzske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na nečakané oznámenie Bagdadu. „Musíme nechať slová Saddáma Husajna hovoriť samy za seba,“ vyhlásil hovorca ministerstva Francois Rivasseau.

„Je veľmi dobré, že Irak urobil prvý krok,“ povedal hovorca japonského kabinetu Jasuo Fukuda v Tokiu. „Otázkou však zostáva, čo robiť odteraz. Je dôležité zrealizovať obsah rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN vrátane okamžitého, bezpodmienečného a neobmedzeného obnovenia inšpekcií,“ dodal hovorca vlády v Tokiu. Vo veľmi podobnom duchu sa vyjadrilo aj Nemecko aj ďalšie európskej krajiny, ako aj Severoatlantická aliancia. Nórsko, ktoré stojí na čele výboru Bezpečnostnej rady OSN pre sankcie voči Iraku, odmietlo včerajšiu výzvu Malajzie na zrušenie sankcií uvalených na Irak. Nórsky premiér Kjell Magne Bondevik na margo zrušenia sankcií zdôraznil: „Podmienkou nie je len to, aby sa do Iraku mohli vrátiť zbrojní inšpektori, ale aby mohli vykonať všetky inšpekcie, ktoré chcú a ktoré sú potrebné,“ uviedol Bondevik.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyhlásila, že jej inšpektori sú pripravení obnoviť zbrojné inšpekcie v Iraku hoci aj zajtra. Zbrojní experti sú pripravení vyraziť hneď, ako dostanú súhlas Bezpečnostnej rady OSN.

„Je to signál, na ktorý medzinárodné spoločenstvo dlho čakalo,“ vyhlásil na brífingu EK v Bruseli hovorca pre vonkajšie vzťahy Gunnar Wiegand. Podľa neho sa zdá, že tlak medzinárodného spoločenstva začína prinášať prvé ovocie. Nemenovaný zástupca EÚ sa na ponuku pozerá z praktického hľadiska: „Teraz je otázkou, či Spojené štáty akceptujú áno ako odpoveď.“

V podobnom smere sa uberali aj niektoré ďalšie úvahy. USA budú musieť rozhodne vojensky intervenovať v Iraku, uviedol včera izraelský minister vnútra Šimon Peres. „Spojené štáty jednoznačne naznačili, že chcú intervenovať v Iraku... nemyslím si, že by mohli ustúpiť,“ zdôraznil Peres. Sýrsky prezident Bašar al-Asad zasa vyzval Spojené štáty americké, aby upustili od svojej „vojnovej agitácie“ a dodržiavali zásady OSN pri mierovom riešení konfrontácie s Irakom. Katarský minister zahraničných vecí šejk Hamad bin Džásim bin Džábir al-Tání vyjadril obavy, že rozhodnutie Iraku o opätovnom vpustení zbrojných inšpektorov OSN na svoje územie môže na Bagdad uvaliť nové požiadavky.

(TASR, by)