Východisko je v koncentrácii

Prísne pravidlá na prevádzku spracovateľských kapacít mäsa

Po roku 1989 bolo na Slovensku 28 väčších mäsokombinátov, usmrcujúcich jatočné zvieratá, spracúvajúcich mäso a produkujúcich výrobky z neho. Rok 2000 z nich prežilo len päť. V priebehu uplynulých desiatich rokov vznikali malé prevádzkarne s nízkou usmrcujúcou a výrobnou kapacitou, celkový počet bitúnkov s priemyselnou kapacitou, teda takých, ktoré týždenne usmrtia viac ako dvadsať kusov zvierat, bol k začiatku tohto roka 67. Z toho však len tri spĺňajú podmienky Európskej únie. Z nich jeden na bravčové a hovädzie mäso a dva sú len na usmrcovanie jahniat a oviec. Iba štyri prevádzkarne spĺňajú veterinárne podmienky únie na rozpracovanie mäsa. V oblasti jeho spracovania, teda výroby hotových produktov, je v súčasnosti na Slovensku funkčných 54 priemyselných prevádzok a z nich náročné európske kritériá spĺňa len desať. Okrem toho sú u nás desiatky bitúnkov s malou kapacitou a viac ako tristo, kde sa rozpracúva a výrobní mäsových produktov. Na základe analýzy tohto stavu Štátna veterinárna a potravinová správa SR prijala zásadu, podľa ktorej môžu na slovenskom trhu pôsobiť len tie prevádzkarne s priemyselnou kapacitou, ktoré splnia veterinárne podmienky EÚ. Ostatné, ak chcú existovať, majú dve možnosti - splniť príslušné požiadavky alebo sa uchádzať o prechodné obdobie na roky 2003 až 2006. Podľa predsedu Zväzu mäsiarov SR Ľubomíra Brezovického však o výnimku požiadala len

jediná firma

asi zo 600 existujúcich, ktoré pôsobia v tomto odvetví na našom trhu. Nezáujem spoločností o prechodné obdobie vyplýva podľa neho z toho, že počas takejto výnimky nemôžu umiestňovať svoju produkciu do slovenských obchodných systémov, ktoré budú požadovať certifikáciu EÚ a vôbec nemôžu exportovať do štátov únie, ale ani do tretích krajín. Takéto prevádzkarne s nízkou priemyselnou kapacitou môžu dodávať svoje výrobky len do vlastnej obchodnej siete. Ako upozorňuje Ľ. Brezovický, najhoršia situácia v plnení eurokritérií je momentálne v bitúnkoch, ktoré do technológií neinvestovali v takej miere ako spracovatelia mäsa. U spracovateľov a výrobcov hotových mäsových produktov je situácia najlepšia, lebo aj v minulosti firmy najviac investovali do finalizácie. Naopak,

veľmi málo

finančných prostriedkov sa vložilo do systému usmrcovania jatočných zvierat, teda do usmrcovania hovädzieho dobytka, ošípaných a ďalších hospodárskych zvierat. Potrebné investície predstavujú len v prípade piatich najväčších jatočných prevádzok na Slovensku asi 600 mil. Sk. Približne 35 % nákladov by mohli pokryť dotácie, 20 % vlastné zdroje podnikov a zvyšok dlhodobé úvery s prípadnou bonifikáciou. V spolupráci ministerstva pôdohospodárstva, Zväzu mäsiarov SR a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vypracovali koncepciu reštrukturalizácie mäsového priemyslu pred vstupom do EÚ, ktorá sa zaoberá najcitlivejšou oblasťou - usmrcovaním jatočného dobytka. Vychádzali z teritoriálneho rozloženia jeho produkcie, podľa ktorého sa na západnom Slovensku produkuje 56,3 % zvierat, na severe stredného Slovenska 11,6 %, na juhu 14,5 % a na východnom Slovensku 17,6 %. Najkritickejšia situácia je práve

na východe

republiky, kde nie je momentálne plne funkčný žiadny väčší mäsokombinát. Bude na poľnohospodárskych podnikoch, ktoré nemajú spracovateľské kapacity, aby so spracovateľmi mäsa a s podporou štátu uviedli väčšiu spracovateľskú kapacitu do prevádzky. Po vstupe do EÚ by sa podľa Ľ. Brezovického mali prevádzky v záujme konkurencieschopnosti koncentrovať do veľkých kapacít spracovania jatočného dobytka, keďže v EÚ sú firmy, ktoré denne usmrtia 3000 až 4000 kusov jatočných zvierat. Najväčších päť bitúnkov v SR by tak mohlo spracúvať približne 80 % mäsa. Každý obyvateľ Slovenska skonzumuje ročne priemerne 58 kg mäsa, čo je približne 70 % priemernej spotreby v štátoch EÚ.

Vladimír Turanský