Úľavy využívame stále málo

Daňové výhody ešte neprešli do kolektívnych zmlúv

Slovensko má podľa posledného sčítania 5 379 015 obyvateľov, z toho 2 114 200 osôb pracovne činných v hospodárstve SR, obmedzenú spotrebu a zatiaľ stále nerozvinutý domáci cestovný ruch. Potvrdzuje to aj ubytovacia kapacita priemerne využívaná pod 30 %. V priebehu minulého roka sme strávili v domácich ubytovacích zariadeniach 6,9 milióna prenocovaní, štatistika vykazuje viac ako 100-tisíc lôžok, čo predstavuje ročnú ubytovaciu kapacitu viac ako 30 miliónov prenocovaní. Hoci cestovný ruch má výrazný sezónny charakter, percento kapacitného využitia je nízke a nepriaznivo vplýva nielen na výkony ubytovacích zariadení, ale následne aj na tvorbu disponibilných investičných zdrojov nevyhnutných na zvyšovanie kvality služieb. Čo robiť, keď dovolenka, predovšetkým cez hlavnú letnú sezónu, „chutí“ lepšie v zahraničí. Slovensku

chýba more,

ku ktorému cestuje väčšina klientov kupujúcich služby v cestovných kanceláriách. V minulom roku využilo služby cestovných kancelárií 373 368 obyvateľov Slovenska, ktorí spolu v zahraničí strávili viac ako tri milióny prenocovaní. Ubytovacie zariadenia v tomto roku predpokladajú ubytovanie dvoch miliónov domácich hostí, napriek tomu trend vývoja tržieb hotelov a reštaurácií naďalej klesá. Pri hľadaní pomoci dostať sa z uzatvoreného kruhu sa hľadali riešenia, ktoré by dokázali naštartovať ekonomickú obnovu tohto potenciálne silného odvetvia, medziiným aj v daňovej oblasti. S výdatnou podporou Zväzu hotelov a reštaurácií SR v minulom roku prešiel poslanecký návrh upravujúci obsah zákona o dani z príjmu č. 366/1999 Z. z., vďaka ktorému sa osobám, podávajúcim

daňové hlásenie

podľa citovaného zákona, vytvorila možnosť poskytnúť zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činným osobám príspevok na dovolenku do výšky 1000 Sk na osobu. V zmysle § 24 zákona tento príspevok sa považuje za daňový výdavok. Podmienkou je, že osoba, ktorá tento príspevok dostala, ho môže použiť počas dovolenky na úhradu ubytovania v hociktorom ubytovacom zariadení na Slovensku.

Zákon vstúpil do platnosti od 1. januára tohto roka, preto Hd po uplynutí letnej turistickej sezóny oslovil vybrané podnikateľské subjekty, aby sa vyjadrili k rozsahu využívania daňovej úľavy. Ukázalo sa, že žiadna z oslovených osôb túto daňovú úľavu dosiaľ nevyužíva. Vysvetlením je do určitej miery aj fakt, že táto úprava je v mnohých podnikoch predmetom sociálneho programu podniku a ako taká podlieha kolektívnemu vyjednávaniu. Keďže návrh zákona bol prerokúvaný až koncom roku 2001, jeho závery nemohli byť premietnuté do kolektívnej zmluvy na rok 2002, ktorá sa uzatvára v jesennom období.

Dobrá dovolenka sa významnou mierou podieľa na udržaní a zlepšení fyzickej a duševnej kondícii zamestnancov, čo rešpektujú

mnohé firmy

pri zostavovaní sociálnych programov, ktoré sa uhrádzajú z prostriedkov naakumulovaných v sociálnom fonde. Je to tak aj v spoločnosti Volkswagen Slovakia, ktorá zabezpečuje v spolupráci s OZ Kovo v rámci sociálneho fondu svojim zamestnancom domáce i zahraničné rekreácie. Sociálna komisia podniku zložená zo zástupcov obidvoch strán rozhoduje o výbere rekreačných zariadení, ktoré sa pre zamestnancov prenajímajú celoročne alebo sezónne. V roku 2002 ponuku domácich a zahraničných rekreácií využilo vyše 1200 zamestnancov, ktorým sociálna komisia poskytla finančný príspevok v celkovej výške viac ako 4 mil. Sk. Ďalšou službou je ponuka detských táborov pre deti zamestnancov, ktorú tento rok využilo 361 detí. Príspevok do 1000 Sk, ktorý umožňuje daňový zákon na úhradu ubytovania v ubytovacích zariadeniach sa Slovensku, zaradí Volkswagen Slovakia na rok 2003 ako nový bod sociálneho programu v rámci kolektívneho vyjednávania. Podobné rozhodnutie ako spoločnosť Volkswagen Slovakia zatiaľ

nemôžu prijať

niektoré ďalšie podniky, medzi nimi aj spoločnosti zamestnávajúce veľký počet ľudí. Príčinu výstižne pomenoval Ing. Peter Beno, personálny riaditeľ spoločnosti Tatrasvit Svit-Soks: „Akú perinu máme, takou sa prikrývame. Vieme, že výdavok je daňový, ale pre podnik je to predsa len výdavok. Priemerná mzda v našom podniku nie je vysoká, pričom 80 % zamestnancov do práce dochádza. Preto aj zo sociálneho fondu 90 % výdavkov smeruje na stravovanie zamestnancov, na cestovné do zamestnania a rehabilitáciu. Len zvyšných 10 % tvoria neštandardné plnenia. Nevylučujeme, že po čase prehodnotíme to, čo daňový zákon v tomto smere poskytuje, a nájdeme spôsob, ako ho využiť. Napríklad pred dvoma rokmi sme neprikladali žiadnu dôležitosť doplnkovému dôchodkovému poisteniu a dnes je to už úplne ináč,“ zhodnocuje situáciu Peter Beno.

Rudolfa Vallová