Za lepšiu Európu

V Salzburgu rokujú ekonómi

„My Európania máme zodpovednosť ochraňovať globálnu etiku,“ uviedla fínska prezidentka Tarja Halonen na včera skončenom dvojdňovom Európskom ekonomickom summite, ktorý v Salzburgu zorganizovalo Svetové ekonomické fórum. Citované slová prezidentka uviedla v debate o úlohách európskeho kontinentu v procese globalizácie. V tomto smere sa účastníci zhodli, že Európa má záväzok zabezpečiť, aby sa prínosy z globalizácie spravodlivo rozdeľovali. Z debaty vyberáme názor Švajčiara Petera Breya, generálneho tajomníka fondácie Terre des Hommes: „Nepretržite čelíme systémovým zlyhaniam. Skutočná globalizácie je tiež globalizáciou práv, ako aj sociálnych a environmentálnych otázok. Európa by tu mala zohrať veľmi významnú úlohu. V porovnaní so situáciu pred desiatimi rokmi dnes hovoríme, že nespravodlivosť je nevyhnutná. To vytvára obrovskú beznádej v celom svete.“

Súčasnosť a smerovanie Európy boli hlavnou témou aj ďalších diskusií. Väčšina účastníkov za znepokojujúci faktor označila slabý ekonomický rast EÚ, ktorý bol v druhom štvrťroku len 0,3 percenta a ktorý by podľa nich mohla vážne ohroziť vojenská intervencia USA voči Iraku a s ňou spojený rast svetových cien ropy. Summit pomenoval aj ďalšie problémy dnešnej Európy. Podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra únia stále zaostáva za USA a ostatnými vyspelými krajinami sveta, pokiaľ ide o rozvoj informačných technológií a tzv. nových odvetví. Ešte lisabonský summit EÚ v roku 2000 upriamil pozornosť na nízky technický pokrok v telekomunikačnom sektore a energetike, ale aj na neefektívnosť finančných trhov v EÚ oproti USA a Japonsku. Fínsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá dosahuje úroveň technického rozvoja porovnateľnú s USA. Ku krajinám, kde prieskum odhalil nízku mieru pokroku, sa zaradilo aj Nemecko a Taliansko.

Za ďalšiu veľkú výzvu účastníci označili rozšírenie EÚ, i keď pripustili, že stále zostávajú otvorené niektoré otázky, najmä finančný aspekt rozšírenia. Rakúsky prezident Thomas Klestil však vo svojom prejave nenechal miesto pochybnostiam: „V tejto otázke už padlo rozhodnutie. Rozšírenie je aj prioritou Rakúska a vnútropolitické problémy krajiny nebudú mať na tento proces žiadny vplyv.“ V debate o integrácii sa však ozvali aj opatrnejšie hlasy. „Myslím si, že by sme mali prehodnotiť celý projekt,“ uviedol srbský premiér Zoran Djindjič, ktorý seba označil za eurooptimistu. „Stačí hovoriť o peniazoch a nie o emóciách? Stačí hovoriť o trhoch a nie o víziách?“ položil si rečnícku otázku Z. Djindjič a dodal, že je potrebné presne definovať termín „európsky spôsob života“. Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen vyjadril súhlas s jeho názorom, ako aj presvedčenie, že „súčasné rozšírenie zmení úniu nielen ekonomicky, ale zmení aj jej samotného ducha“.

Hlava ukrajinského štátu Leonid Kučma položil ďalšiu podstatnú otázku: „Kde budú konečné hranice Európy?“ Zároveň zdôraznil, že nezapojenie Ukrajiny a ďalších krajín do integračného procesu môže spôsobiť nové delenie kontinentu. Nové hranice podľa neho budú zároveň znamenať nové riziká pre stabilitu regiónu.

Na salzburskom summite sa zúčastnilo okolo 600 osobností z ekonomického a politického života zo štyridsiatich krajín. Medzi nimi bolo aj 11 premiérov a prezidentov, ako aj veľký počet výkonných riaditeľov popredných spoločností. V každom prípade tu odznelo veľa podnetných nápadov a názorov o Európe a za lepšiu Európu.

(by)