Prípad Kováč verzus Kováč

Čo všetko sa môže ukrývať za kauzou o VšZP

Ministerstvo zdravotníctva sa nám zrazu rozhodlo robiť „poriadky“. Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že ide obrazne povedané o „upratovanie“ v posledných dňoch ministrovania, a táto vrcholná iniciatíva je nasmerovaná do najväčšieho poisťovacieho subjektu v zdravotníctve. Aj nezainteresovanému je z kauzy o Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) jasné, že ide najmä o post najvyššieho riadiaceho pracovníka v tejto inštitúcii. Minister zdravotníctva Roman Kováč podľa oficiálneho vyhlásenia TASR očakával, že správna rada VšZP na mimoriadnom utorkovom zasadnutí definitívne rozhodne o návrhu štátneho dozoru nad zdravotným poistením. Rokovanie Správnej rady VšZP sa uskutočnilo na podnet štátneho dozoru MZ SR, ktorý navrhol odvolať riaditeľa Eduarda Kováča. Na Slovensku sa nám však v poslednom čase očakávania akosi neplnia. Ani tie ministerské. A tak vzhľadom na zistenia, ktoré predložil štátny dozor MZ SR, a tiež na vyjadrenia riaditeľa VšZP, ale aj stanovisko právnikov, správna rada VšZP jednomyseľne odsúhlasila iný postup. Podľa jej predsedu MUDr. Martina Demeša, keďže ide o veľmi vážne rozhodnutie, poverila dozornú radu VšZP preskúmaním celého materiálu. Stanovisko k odvolaniu riaditeľa prijme tento orgán až po oboznámení sa s nálezom dozornej rady VšZP, ktoré dostane na mimoriadnom rokovaní 1. októbra 2002. Pripomeňme si, že podľa ministerstva dôvodom na odvolanie má byť

vážne porušovanie

zákona o zdravotnom poistení a zákona o verejnom obstarávaní. Riaditeľ E. Kováč podľa neho odmietol prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zákona o verejnom obstarávaní a ignoroval rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Riaditeľ i pracovníci VšZP obvinenia odmietajú a za útokom vidia záujem ovládnuť poisťovňu. Novela zákona o zdravotnom poistení totiž od 1. septembra umožňuje postupovanie pohľadávok (a tých má VšZP viac ako 14 mld. Sk), čo môže byť finančne veľmi zaujímavé. VšZP poukázala na konflikt záujmov kontroly a štátneho dozoru MZ, kauza okolo poisťovne totiž môže podľa tohto vyjadrenia zastrieť neúčinné konanie ministerstva. To už podalo trestné oznámenie na E. Kováča za to, že sa v roku 1999 neodvolal proti rozhodnutiu ministerstva o tom, že po zrušení zdravotnej poisťovne Perspektíva prechádzajú jej záväzky na VšZP. Riaditeľ VšZP však proti tomuto rozhodnutiu listom zo 17. apríla 2000 namietal. Minister R. Kováč však jeho podnetu odmietol vyhovieť. Vznikla nám teda kauza Kováč verzus Kováč. Horšie však je, že podľa niektorých informácií rezortný minister vyvíjal nátlak na členov správnej rady s hrozbou, že ak neodvolajú E. Kováča, tak dá návrh na rozpustenie správnej rady a vymenuje núteného správcu VšZP... V tejto súvislosti by bola zaujímavá odpoveď na otázku, prečo je tu teraz takýto mimoriadny tlak zo strany ministra, keď za krátky čas nový parlament aj tak vymenuje podľa zákona novú správnu radu VšZP? Tiež by bolo dobré vedieť,

čo je pravdy

na rozširujúcich sa informáciách, podľa ktorých je za celou kauzou najmä záujem rezortného ministra a finančných „žralokov“, ktorí sa chcú zmocniť pohľadávok poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti (a vplyvu) voči VšZP. Bol tu totiž nesúhlas s takýmto odstúpením, pretože tento postup môže ohroziť funkčnosť zdravotníctva na Slovensku. Navyše má byť za tým všetkým aj finančne a lobisticky silná softvérová firma, ktorá neuspela ani v jednej zo štyroch verejných súťaží na komplexný informačný systém VšZP. Nuž, aj v našom zdravotníctve ide zrejme o peniaze „až v prvom rade“. Podľa riaditeľa VšZP sa ministerstvo konaním v tomto prípade snaží zastrieť zodpovednosť za dlhodobú nečinnosť, ktorá mala v rezorte negatívne ekonomické dôsledky. V hre je najmä zmaximalizovanie vplyvu na rozhodovanie VšZP a aj zaujatosť štátneho dozoru. Podľa E. Kováča si riadiaca sféra vybrala ideálny termín tesne pred a po voľbách. Všetci sa totiž budú zaoberať zostavením vlády a medzitým sa v tichosti niečo udeje. Z riadiacej sféry tvrdia, že nikdy nemali záujem na

ovládnutí VšZP,

no zložité kauzy majú často jednoduché riešenie. Je jasné, že po voľbách bude na ministerstve nový manažment a aj k nám sa dostala informácia o tom, že jeden z vysokých riadiacich pracovníkov už preventívne ašpiruje na tento post. Sú tu aj indície, že najvyšší šéf rezortu má záujem o privatizáciu známej gynekologickej kliniky v Bratislave a na to, samozrejme, potrebuje peniaze... Faktom však je, že nálezy štátneho dozoru boli hneď medializované na webovej stránke ministerstva 13. 9., napriek tomu, že zasadnutie správnej rady VšZP ešte trvalo a nebola daná možnosť zaujať stanovisko k týmto nálezom. Navyše podľa získaných informácií publikovaná správa na webovej stránke nie je identická so zápisnicou z kontroly odovzdanej 9. 9. 2002 správnej rade VšZP. Lehota na podanie námietok kontrolným zisteniam bola jeden deň. Kontrola štátneho dozoru (o zaujatosti ktorej sa hovorí) nad zdravotným poistením Ministerstva zdravotníctva SR sa vo VšZP venovala dvom oblastiam - registru poistencov a zabezpečeniu infosystému pre zdravotnú poisťovňu. Predmetom kontroly, trvajúcej pol roka v pobočkách všetkých zdravotných poisťovní, bolo zistiť, ako odstránili

chyby a nedostatky,

na ktoré poukázala rovnaká kontrola v roku 2000. Posledná kontrola zistila, že riaditeľ VšZP nedostatky neodstránil, čím konal v rozpore so zákonom č. 273 o zdravotnom poistení. Čísla medializované v posledných dňoch VšZP jej riaditeľom a vedúcim odboru registra sú vraj nesprávne, lebo poisťovňa nemá k dispozícii všetky potrebné údaje. Tými disponuje iba centrálny register poistencov SR, vedený na MZ SR. Centrálny register poistencov vypočítal dva ukazovatele - percento podielu počtu poistencov v riešení (chybné údaje o poistencovi) a percento hlásenia (rozdiel poistencov hlásených zdravotnými poisťovňami v porovnaní s centrálnym registrom SR, tzv. čierne duše). Z nich vyplýva, že VšZP je vysoko nad priemerom chybovosti v oboch ukazovateľoch. Na situáciu E. Kováč reagoval slovami, že si zrejme VšZP aj

štátny dozor

vykladá rovnaký zákon odlišne, navyše je riadiaca pracovníčka sekcie kontroly a štátneho dozoru proti poisťovni zaujatá. Dozorná rada VšZP totiž pred časom v jej prípade identifikovala konflikt záujmov v prípade pohľadávok Perspektívy. Podľa vyjadrenia dozornej rady VšZP tieto zistenia vyvracajú tvrdenia predstaviteľky MZ SR, ako ich prezentovala médiám a usvedčujú ju z nepravdivého informovania. Reakciou je zaujatosť postupov štátneho dozoru MZ SR voči VšZP, čo konštatovali aj jej samosprávne orgány. Zároveň je reakciou aj údajné trestné oznámenie na riaditeľa VšZP v súvislosti s DZP Perspektíva. Neopodstatnenosť trestného oznámenia je zo strany VšZP dokumentovaná. Riadiaci manažment dôrazne upozornil na neúčinné konanie MZ SR - v problematike prerozdeľovania poistného (dlhodobé porušovanie zákona jednou zdravotnou poisťovňou) spôsobilo VšZP zatiaľ škodu vo výške 2,6 mld. Sk. MZ SR na rok 2001 nevydalo všeobecne záväzný právny predpis na prerozdeľovanie poistného - čo mu ukladá zákon, a tak

spôsobilo stav,

ktorý skomplikoval vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami. Závažným nesprávnym rozhodnutím štátneho dozoru MZ SR (ale aj štátneho dozoru MF SR) je ohrozený systém zdravotného poistenia. Podľa názoru štátnych dozorov by poplatky z omeškania za zdravotnú starostlivosť mali byť nahradené zo správnych fondov zdravotných poisťovní, čo by viedlo k okamžitému zastaveniu činnosti všetkých poisťovní. Závažnosť takéhoto rozhodnutia donútilo zaujať stanovisko: „Nie je možné, aby si kontrolný orgán svojvoľne vykladal zákon tak, ako sa mu to v danej chvíli hodí, teda podľa cieľov, ktoré tým sleduje. Vyložiť zákon môže jedine súd a k tomu určite príde, ak bude štátny dozor trvať na tomto názore a bude vyvodzovať sankcie z nerešpektovania tohto výkladu zákona. Existuje veľa rozhodnutí MZ SR, ktoré narúšajú hospodárenie zdravotných poisťovní a vedú ich do väčšej zadlženosti. Z posledných sú najznámejšie kategorizácie liekov a Cenové opatrenie.“ Podľa riadiacej sféry VšZP úplnú nezmyselnosť a nepravdivosť zistení štátneho dozoru MZ SR dokumentujú stanoviská VšZP k týmto zisteniam. Tvrdenie štátneho dozoru MZ SR o nehospodárnosti použitia finančných prostriedkov na informačný systém VšZP viac než presvedčivo vyvracia prehľad investičných nákladov VšZP. Je potrebné pripomenúť, že investičné prostriedky idú výlučne zo správneho fondu VšZP. Jeho výška v zmysle zákona je 4 % zo všetkých príjmov zdravotnej poisťovne. Ostatných 96 % zo všetkých príjmov sa používa na úhradu za zdravotnú starostlivosť.

Ľudmila Koníková