Investičný liek

Počas salzburského rokovania Svetového ekonomického fóra (WEF) odznelo konštatovanie, podľa ktorého osem z desiatich najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta od roku 1997 sa nachádza v regióne strednej a východnej Európy.

Podľa ekonómky rakúskeho finančného ústavu Bank Austria/Creditanstalt Marianne Kagerovej sa krajiny strednej a východnej Európy v posledných piatich rokoch rozvíjajú rýchlejším tempom ako regióny Latinskej Ameriky alebo Ázie. Rakúsky peňažný ústav vo svojej štúdii počíta v budúcich rokoch s tempom rastu HDP na úrovni 4 - 4,5 %.

Krajiny strednej a východnej Európy za svoje prvenstvo medzi rozvíjajúcimi sa ekonomikami vďačia hneď niekoľkým skutočnostiam. Veľmi dôležité je, že finančné krízy, ktoré v minulosti (ale aj dnes) postihli ázijské a latinskoamerické hospodárstva, sa nášho regiónu dotkli len veľmi okrajovo. Aj preto investori v minulosti presúvali svoje investície z rizikových (ázijských a latinskoamerických) regiónov do krajín strednej a východnej Európy. A práve zahraničným investíciám mnohé krajiny tohto regiónu vďačia za svoju terajšiu slávu. Za obdobie posledných piatich rokov pritieklo do regiónu takmer 90 mld. USD priamych zahraničných investícií, čo predstavuje 22 % z celkového HDP krajín strednej a východnej Európy. V Latinskej Amerike je tento podiel 15 % a v Ázii bez Číny iba 6 %.

Známa je skutočnosť, že firma na svoj rozvoj potrebuje kapitál - investície. Podobne je to aj v prípade celého národného hospodárstva. Ak chce krajina produkovať a prosperovať, musí mať dostatok investícií. Kapitál môže získať buď z domácich zdrojov, alebo zo zahraničia. Výška domácich zdrojov v prípade transformujúcich sa ekonomík je obmedzená, preto jedinou záchranou sú investície zvonku. Aj tu však treba rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými zahraničnými investíciami. Krátkodobí investori prichádzajú do krajiny so špekulačných dôvodov, väčšinou pre vysoké úrokové sadzby. Ak takéto investície dosiahnu vysokú úroveň, sú pre ekonomiku skôr na ťarchu.

Na druhej strane dlhodobé investície (priame zahraničné investície) prispievajú väčšinou nielen k rozvoju podniku, ale aj celej krajiny. Jednoznačne pozitívnym príkladom v regióne strednej a východnej Európy je Česká republika, ktorá podľa zdrojov OECD za posledných desať rokov prilákala priame zahraničné investície v celkovej výške 26,8 mld. USD (Slovensko za to isté obdobie získalo len 4,9 mld. USD). Ešte priaznivejšie vyznieva ukazovateľ podielu investícií k HDP. V roku 2000 sa Česko s viac ako 40 % dostalo na druhé miesto hneď za Nový Zéland. Ďalším z nášho regiónu bolo Maďarsko až na 12. mieste (25 %). Slovensko s viac ako 20 % skončilo medzi 30 krajinami OECD na 16. mieste (posledné z krajín V4).

Výsledkom prílevu investícií je nielen vyšší hospodársky rast, ale aj nízka nezamestnanosť, vyššia produktivita práce, rast kurzu domácej meny a nízke úrokové sadzby. No na druhej strane krajina z vysokým podielom zahraničných investícií je závislá od vývoja najväčších svetových ekonomík. Ak vo svete číha recesia, určite sa to prejaví aj na hospodárskom raste danej krajiny.

Slovensko má šancu prilákať zahraničné investície a znížiť náskok Českej republiky. Závisieť to však bude nielen od domácich pomerov vnútri našej krajiny, ale aj od situácie vo svete. Celkové zahraničné investície vo svete sa v posledných rokoch stále znižujú. Podľa UNCTAD, inštitúcie OSN, priame zahraničné investície na celom svete dosiahli vlani 735 mld. USD a boli o vyše 50 % nižšie ako v roku 2000. Preto situácia Slovenska v blízkej budúcnosti bude určite ťažia ako situácia Česka v investične dobrých časoch na sklonku minulého tisícročia.

Marcel Laznia