Zemetrasenie príde o 1000 (?) rokov

„Vodné dielo Gabčíkovo je seizmicky odolné nielen pri takých zemetraseniach, ku ktorým došlo v minulosti, ale aj pri väčších,“ konštatuje sa v dokumente podpísanom vedúcimi pracovníkmi relevantných slovenských inštitúcií. Išlo o reakciu našich odborných kruhov na spochybňovanie stability, seizmickej bezpečnosti a odolnosti tejto stavby voči prípadným zemetraseniam. Vedecká komunita SR nespochybnila ani naše výsledky dodané Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu, ktorý rozhodoval v kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a vo všetkých bodoch okrem jediného dal za pravdu slovenskej strane. Otázka seizmickej odolnosti vodného diela Gabčíkovo rezonovala v súvislosti s marcovou a najmä augustovou povodňovou vlnou, keď spoľahlivo previedlo historicky tretí najväčší prietok 10 370 kubíkov za sekundu. „V rokoch, keď sa Vodné dielo Gabčíkovo projektovalo, bola stanovená aj miera seizmického ohrozenia lokality. Dá sa klasifikovať pomocou presných seizmických parametrov. Keď sme prezerali materiály k tejto problematike, nemali sme pocit, že tí, ktorí ich pripravili, by to neboli robili kvalifikovane,“ povedal nám vedúci Oddelenia seizmológie Geofyzikálneho ústavu SAV, profesor fyziky na Univerzite Komenského Peter Moczo. „Ani neskoršie výpočty neindikovali rozpory medzi tým, ako bolo vodné dielo postavené a tým, čo sa na základe výpočtov očakáva ako možný seizmický pohyb. To, čo sa v čase projektovania diela vedelo a mohlo urobiť, to sa aj urobilo. Osobne by som nebol znepokojený, ak by som býval v blízkosti vodného diela.“ To však podľa neho nevylučuje, že v rozpore s historickými pozorovaniami za asi sedemsto rokov príde zemetrasenie, ktoré bude väčšie ako ktorékoľvek predchádzajúce. „Podľa našich vedomostí

niet dôvodu

na znepokojenie sa z toho, že by sa podcenila miera seizmického ohrozenia v troch dôležitých lokalitách na Slovensku, v lokalitách jadrových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce a Vodného diela Gabčíkovo. Detailnejšie sa môžeme vyjadriť najmä k jadrovým elektrárňam, pretože pre ne sme vykonali analýzu seizmického ohrozenia.“ Na otázku, aký pokrok sa v seizmológii dá urobiť za dvadsať až tridsať rokov, hovorí, že za takéto obdobie pokrok v analýzach seizmického ohrozenia nepochybne nastal. Kým sa však analýza s využitím najmodernejšej metodológie, doplnená o údaje od seizmológov, geológov až po geofyzikov a hydrológov podrobne neurobí, nemožno povedať, že samotný vývoj metodológie automaticky povedie k inému výsledku. Slovensko možno charakterizovať ako

územie s miernou

seizmickou aktivitou. Sú tu pohyby, ktoré nesporne môžu viesť k nakumulovaniu napätí. Odborníci vedia, že boli u nás aj silné zemetrasenia a Slovensko je tektonicky mladé. Dokumentácia zemetrasení u nás siaha zatiaľ do roku 1034. Vie sa o viac ako 600 zemetraseniach s epicentrom a makroseizmickými účinkami na našom území. Keďže však viac ako 560 je dokumentovaných až po ničivom zemetrasení 28. júna 1763 v Komárne, je zrejmé, že ich skutočný počet bude dve- až tritisíc. Na základe historických údajov za posledných sedemsto rokov vieme, že u nás boli štyri silné zemetrasenia, ktoré by nám ani dnes nemohli byť ľahostajné, najmä z hľadiska hustejšej zástavby a inžinierskych sietí. „Nemáme žiadny dôvod myslieť si, prečo by nemali byť podobné zemetrasenia aj v budúcnosti. Navyše, okrem seizmickej aktivity každého územia, ktoré je vo vnútri tzv. litosférickej dosky, je tu ešte ďalší problém. Kým na hraniciach týchto dosiek sa naakumuluje deformácia

na jedno silné

zemetrasenie za desiatky alebo sto rokov, vnútri platní je to minimálne o jeden rad dlhšie,“ konštatuje P. Moczo. „To znamená, že namiesto sto rokov musíme brať do úvahy tisíc alebo aj viac. Pomocou veľmi citlivých prístrojov, husto pokrývajúcich územie, vieme monitorovať pomalé deformačné procesy a aktívne zlomy. Ale ani to nestačí, aby sme vedeli vopred určiť, či v danej oblasti bude alebo nebude zemetrasenie,“ dodáva zástupca vedúceho oddelenia Geofyzikálneho ústavu RNDr. Peter Labák, PhD. „Ak zistíme monitorovaním na Slovensku mikrozemetrasenia v aktívnych seizmických zónach, môže to znamenať, že v budúcnosti dôjde v týchto zónach k silnému zemetraseniu. Nie je to však priamy dôkaz a nevieme, kedy zemetrasenie príde. Nemáme však

jediný dôvod

myslieť si, že nikdy v budúcnosti väčšie zemetrasenia nebudú. Aby sme naše poznanie budúcej možnej zemetrasnej aktivity čo najviac spresnili, neostáva nič iné, len čo najviac skúmať štruktúru zemskej kôry na území Slovenska, monitorovať seizmickú aktivitu a iné geofyzikálne procesy a prejavy. Na základe historických údajov sa vie, že máme niekoľko aktívnych ohniskových oblastí, ktoré sa z času na čas ozvú. Ide napríklad o oblasť Slánskych vrchov, stredné Slovensko, komárňanskú a žilinskú oblasť, Dobrú vodu, Pernek a Spiš. Terajšie tiché obdobie, ktoré laika môže oklamať, neznamená nič iné, len to, že sa niekde na území Slovenska zemetrasenie pripravuje,“ uviedol ďalej P. Labák. Dnes nikto na svete nevie dať odpoveď na otázku, kedy, kde a aké silné bude zemetrasenie. Viac sa vie o všetkých sprievodných fyzikálnych a chemických javoch, keď to príde. „Vzorka horniny sa v laboratóriu správa inak ako zlomová plocha sto krát desať kilometrov v podmienkach zemského vnútra. Preto je jasné, že v seizmológii nie je možný priamy fyzikálny experiment. Musíme sa spoľahnúť na zložité matematické modelovacie metódy, ktoré pomôžu rozšifrovať záznamy seizmického pohybu pôdy na seizmických staniciach. V súčasnosti ani Japonci či Američania, pre ktorých je určenie času vzniku zemetrasenia neraz otázkou života a smrti, nevedia zemetrasenie predvídať,“ doplňuje profesor P. Moczo.

Vladimír Turanský